Čiary na vode
V podstate ide o súbor pätnástich správ (k nim úvod, epilóg, dodatky, poznámky atď.), ktoré autor písal počas niekoľkých rokov, keď pravidelne brázdil šíre vody svetového oceánu. Jednotné číslo v tomto prípade nezaznieva náhodou. Totiž nielen Urbina, ale i vedecká či aj inak zainteresovaná obec tento ohromný vodný kolos po správnosti chápe ako jeden vzájomne veľmi úzko a dômyselne prepojený ekosystém, hýriaci nepredstaviteľne pestrými podobami života. Preto si právom zasluhuje náš neustály obdiv, rešpekt, pozornosť a ochranu. Sú to však znovu len ľudia, ktorí na jeho majestátne vody v mene rôznych, zväčša celkom egoistických záujmov, naniesli akési „hranice“. Pritom ich vymedzenia z rovnako sebeckých pohnútok aj tak nie sú ochotní dodržiavať.

Kam zo súše nevidno
Naprieč stáročiami komplikovane vznikajúce ústne dohody, nejasný výklad aktuálne platných zákonov, ich celková nedostatočnosť, laxnosť jurisdikcie v kombinácii s chorým mamonom, podporovaným katastrofálnou sociálnou situáciou vo výraznej časti sveta, ale vlastne i samotná obrovitá rozľahlosť tohto vodného monštra i dnes mimoriadne sťažuje dôsledné vymáhanie uzákoneného práva. To sú len niektoré z hlavných príčin silne prispievajúcich k prakticky úplnému bezpráviu panujúcemu v priestore medzinárodných vôd. Práve najrôznejšie prejavy tejto nespravodlivosti, neraz pripomínajúcej najhroznejšie stredoveké otrokárstvo v modernom šate, tvoria najhlavnejšiu obsahovú náplň vynikajúco vybrúsených Urbinových reportáží.

Sú to najmä zdokumentované zločiny odohrávajúce sa v oblasti základných ľudských práv a prípady skutočne nehoráznej ekologickej kriminality páchanej na environmente svetového oceánu. Urbina s vytrvalou urputnosťou rozkrýva tieto nekalé praktiky a presvedčivo dokazuje, v akých ďalekosiahlych spletencoch dokážu tieto patológie dlhodobo efektívne kooperovať. Nutno podotknúť, že aj on sa pri ich objasňovaní dostal do viacerých naozaj dramatických situácií, kde o vypäté nervy nebola núdza.

Vymenúvať tu kompletne všetky zaznamenané zločiny zrejme nemá význam. Nechajme priestor čitateľstvu, aby na úrovni vlastného vnímania pocítilo i precítilo devastujúcu drvivosť týchto konkrétnych, podrobne zachytených prípadov. Ich najtragickejšia pointa, žiaľ, mnohokrát spočíva v tom, že tým najvernejším komplicom v takýchto situáciách býva práve celkom nevedomý, a teda nič netušiaci bežný spotrebiteľ kdesi na pevnine vzdialenej tisícky kilometrov od miesta činu.

I tu však s dobrými radami prichádza Ian Urbina, keď ponúka isté východiská, ktoré tieto mimoriadne vážne neprávosti môžu aspoň výraznejšie zminimalizovať. Po takomto spravodajskom zážitku si človek veru dobre rozmyslí, čo si dopraje hoci aj na štedrovečernom stole či kam a akým spôsobom sa v lete vypraví na dovolenku. Oceán mimo zákon je v každom prípade literárne „sústo“, ktoré v domácej zbierke knižných delikates nesmie už nikdy chýbať.

Ian Urbina: Oceán mimo zákon

Absynt, 2024, edícia Prokletí reportéři

Preklad: Jan Škrob

673 strán

Zobraziť diskusiu (0)