Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Odhalené

„Nemyslím si, že čitateľovi a čitateľke treba vychádzať v ústrety ako nejakému spotrebiteľovi, pretože ním nie je. Literatúra, ktorá sa prispôsobuje vkusu čitateľa, je degradovaná literatúra. Mojím cieľom je paradoxne sklamať zvyčajné očakávania a vytvárať nové.“ Elena Ferrante, žena s „tvárou“ prozaičky dneška, rebelka marketingu a konvencií prišla na trh s knihou Frantumaglia.

Názov publikácie podnecuje predstavu záhadnosti, presne takej, akú okolo seba a svojich diel Ferrante má. Pôsobenie neznámeho vo forme esejistického názvu i obsahového konštruktu a tabuizovaného súkromného života láka potenciálnych čitateľov a čitateľky. Postupným čítaním však zistíme, čo je autorkiným cieľom a kde sú dôvody vzniku Frantumaglie. „Aby som fragmenty pomenovala, používam slovo mojej matky: frantumaglia. Sú to kusy a útržky, ťažko povedať, odkiaľ pochádzajú, spôsobujú hluk v hlave a občas dokonca aj nevoľnosť.“ Rukopisné útržky sa spisovateľka spolu so svojím vydavateľstvom rozhodla sceliť a hoci navonok pôsobia naďalej ako „frantumaglie“, z hľadiska celku sa združujú.

Autorka Neapolskej ságy, románov Zraňujúca láska, Temná dcéra, Dni opustenia či detskej knihy Pláž v noci sa v 90. rokoch rozhodla pre anonymné spisovateľstvo. Dodnes netušíme, kto je v skutočnosti Elena Ferrante. Tvarovanie do súčasnej podoby písania bol podľa spisovateľky dlhý proces ústiaci do túžby chcieť vydať, a to najmä preto, aby dala knihe autonómnosť a oddelila sa od nej. Dôvody izolácie od verejného profilovania jej osoby artikulovala na niekoľkých stranách, vo viacerých rozhovoroch, nielen vo Frantumaglii. Pri otázkach tohto typu je ostrá a takmer vždy priamočiara. Tvrdí, že verejne nevystupuje: „Z tak trochu neurotickej túžby po nedotknuteľnosti. Písanie sa dotýka každého kúska tela.“ Vďaka vydaniu sentencií z jej života a skompletizovania časti rozhovorov, ktoré Ferrante ponúkla médiám, sa dostávame na rozhranie viacerých aspektov, mnohých mätúcich. Prezentácia intímnej línie, existenčného pozadia sa obmedzila kvôli autorkinmu postoju na minimum – na skryté, niekedy snáď i zjavné nuansy, zámerné (štýl, forma písania, výber tém, a i.) či spontánne prieniky (vnútorné pocity, názory, a pod.). Dozvedáme sa napríklad, že vyštudovala klasickú literatúru. Fakt nám ponúkla vedome, avšak pozorný/á čitateľ/ka jej profesijné (príp. záujmové) zameranie na textoch spozná. Odkrýva nám teda len to, čo môžeme sami nájsť a identifikovať. Napriek tomu je nutné položiť si otázku, či vďaka anonymizácii nepritiahla pozornosť ľudí ešte viac a vzhľadom na kvalitu textov intenzívnejšie, a tým sa stala tak či onak súčasťou knižného marketingu. Zároveň, ak skutočne necíti potrebu sebaprezentácie a knihy necháva „napospas samým sebe“, prečo máme na pultoch Frantumagliu?

Zahalená odhalená Ferrante sa v textoch vyjadruje k spoločenským otázkam, politickej situácii, píše o svojom detstve alebo postoji k feminizmu atď. cez hustú škálu otázok od novinárov, čitateľov. Súčasťou je aj zbierka listov, ktoré si autorka vymenila s talianskym režisérom Mariom Martonem. Konverzácia na úrovni diskusie o pripravovanej filmovej adaptácii diela Zraňujúca láska nás utvrdzuje v názore, že pseudonym tejto spisovateľky, predovšetkým ale jej talent, vzbudzuje rešpekt. Úctu a pokoru k jej osobe prejavil Martone osobitým prístupom k slovu, tiež prosbou o pripomienkovanie a istú formu autorizácie filmového scenára. Zreteľ nazerania sa obracia smerom k spisovateľke, keď Martonemu píše: „Dúfam, že ku mne budete zhovievavý. Viem málo, či vlastne neviem nič o tom, ako sa číta scenár, pravdepodobne som zapísala s istou neohrabanosťou veci, ktoré ste už mali jasné alebo majú málo spoločného s rozprávaním prostredníctvom obrazov. Ak je to tak, zahoďte to všetko do koša a zachovajte si jedine môj obdiv k Vášmu hľadaniu, k Vašej práci.“ Osobnostných čŕt je v uvedenom úryvku hneď niekoľko a stačia na vybudovanie predstavy o povahe Ferrante. Sú totiž častým fenoménom v celej knihe.

Okrem skromnosti, obdivu, schopnosti uznať kvalitnú prácu iných ľudí a oceniť ju sa dominantným aspektom stáva fundovanosť, znalosť jazyka vo všetkých rovinách (najmä syntaktickej a štylistickej) a hĺbka. Ferrante nikdy nezostáva na povrchu. Hľadá, konštruuje, polemizuje na hrane s perfekcionizmom, dovolím si tvrdiť – aj za jeho hranicou. „Hoci pochybujem, že tento list dokážem dokončiť.“, „List z mája 1995, nedokončený, neodoslaný.“, „List z 18. mája 1998. Vydavateľstvo nikdy nedostalo román, o ktorom sa píše.“ a ďalšie. Príčina nedokončenia nie je v lenivosti alebo neochote pustiť sa do písania. Uvedené listy (rukopisy) sú dôkazom systematického uvažovania Ferrante o položených otázkach, o štruktúre textov, o ich sémantike. Existencia je dokázaná. Obsažnosť a širokosť tém však podľa slov autorky znemožňuje vyjadriť sa plnohodnotne. Opodstatnenie týchto otázok je zjavná. Ferrante ich často využíva ako zdroje inšpirácií pre tvorbu reflexívnych až filozofických textov a subjektívneho intelektuálneho priestoru.

Na báze všetkého spomenutého sa ale ráta s tým, že čitateľ/ka pozná tvorbu Eleny Ferrante do čo najväčšej možnej hĺbky. V prípade neznalosti sa v texte ľahko stratíte a viaceré pasáže knihy Vás budú od čítania skôr odrádzať a zaťažovať. Dynamiku rovnako spomaľuje časté opakovanie sa, najmä otázok o identite a neustále variovanie odpovedí. Naznačené tematické okruhy by vďaka Eleninej filozofickej stránke mohli priniesť omnoho viac, ako kniha ponúka. Nateraz sa dostávame ku knihe, ktorú odporúčam verným fanúšikom a fanúšičkám Eleny Ferrante.


Inaque 2019,

Elena Ferrante
Frantumaglia

Preklad: Peter Bilý


Recenznú knihu poskytlo vydavateľstvo Inaque

Zobraziť diskusiu (0)

Frantumaglia

Frantumaglia

Elena Ferrante

Táto kniha vás zavedie do ateliéru Eleny Ferrante, poskytne pohľad do zásuviek jej písacieho stola, za ktorým vznikli tri romány a štvorzväzková Neapolská sága. Frantumaglia obsahuje listy, eseje, zamyslenia, zápisky a rozhovory, ktoré autorka poskytla za viac než dvadsať rokov.

Kúpiť za 15,99 €

Podobný obsah

Priateľstvo

Recenzie

Priateľstvo

Talianska spisovateľka Silvia Avallone potvrdzuje status pozoruhodnej súčasnej autorky aj svojím druhým románom preloženým do slovenčiny. Vyšiel pod názvom Priateľstvo v rámci edície Pandora vo výbornom vydavateľstve INAQUE v prekladateľskej réžii osvedčenej Ivany Dobrakovovej.

Odkiaľ je život dokonalý

Recenzie

Odkiaľ je život dokonalý

Súčasná talianska literatúra je v každom ohľade prvotriednou záležitosťou, ktorá si v Európe i vo svete zaslúžene buduje čoraz priaznivejšie renomé. Autorský i kvalitatívny nárast za posledných desať až pätnásť rokov je jasne badateľný a neprehliadnuteľný. Veľmi poteší zistenie, že nezanedbateľným podielom k tejto skutočnosti prispievajú ženy – výborné talianske spisovateľky. U nás ich zvýšenú koncentráciu môžeme nájsť napríklad vo vydavateľstve INAQUE.

Môj nežný blíženec

Recenzie

Môj nežný blíženec

Pravda uzdravuje, ale vie i nemilosrdne zabíjať. Iste aj toto bude jedna z point nie dvakrát ľahko stráviteľného románu nazvaného Môj nežný blíženec. Ide o druhý výtvor od Nino Haratischwili – gruzínskej spisovateľky a divadelnej režisérky s nemeckým pasom. Vďaka skvelému vydavateľstvu INAQUE a výborne zvládnutému prekladu od Paulíny Čuhovej si teda ukážku ranejšej tvorby tejto pozoruhodnej autorky môžeme dožičiť i v slovenčine ako ďalší skvost edície Pandora.