Práve tu objavíme aj pozoruhodnú Silviu Avallone s medzitým už dvomi vydanými titulmi. Prvým je skvostný text s názvom Odkiaľ je život dokonalý, ktorý vyšiel v edícii Pandora, keď preklad zabezpečila i výstižný doslov napísala Ivana Dobrakovová.

Talianska Bologna v čase, keď nám do životov začali natrvalo vstupovať inteligentné technológie. Jedno mesto s dvoma celkom protikladnými sociálnymi skupinami. Na jednom brehu majetní s bohatstvom. Luxusné bulváre s nablýskanými butikmi, špičkové reštaurácie, drahé bývanie so zabezpečenými a s plne pokrytými životnými požiadavkami. Vyspelá kultúra s honosnými historickými stavbami, univerzity s prístupom k najlepšiemu vzdelaniu a tak by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho. Nuž, vyzerá to, že do seba všetko zapadá – život sa prosto vydaril.

I blahobyt však niekedy býva niečím nespravodlivým horko vykúpený. Ako v prípade Dory a Fabia – bezdetných tridsiatnikov, ktorých obojstranná sterilita prakticky stopercentne diskvalifikuje od počatia vytúženého potomka. Manželský pár už celé roky skúša doslova čokoľvek, aby sa splnil ich najväčší sen. S každým ďalším neúspechom však narastá rozčarovanie a zúfalstvo, čo najmä inteligentná humanistka Dora – navyše viditeľne fyzicky hendikepovaná – nesie mimoriadne zle a čoraz horšie. V najvyhrotenejšej chvíli, ako posledné svetielko nádeje na konci tunela, zjaví sa možnosť adopcie nezaopatreného novorodenca. Inej cesty, zdá sa, niet. Ako napokon Dora s Fabiom obstoja zoči-voči tejto neľahkej výzve?

Na opačnom brehu sociálne vylúčení. „Bolo-luza.“ Skrachovanci, nešťastníci a bedári z (fiktívneho) sídliska Labriola. Stroskotanci, ktorých údelom je bankrot. Premárnené šance, príležitosti zahodené a znivočené skôr, než sa vlastne dostavili. Dva obrie, takmer kilometer dlhé päťposchodové činžiaky, domácimi príhodne nazvané „Lombriconi“ (Dážďovky), so stovkami núdznych bytov. K nim dva gigantické vežiaky s ďalšími tisíckami utrápených duší.

Rozostavené ruiny v susedstve, roztlčené chodníky, ledva nejaké občianske vybavenie a infraštruktúra. Ustavičný existenčný tlak, neistota i hmotný nedostatok. Námezdné, slabo platené zamestnania či úplná nezamestnanosť. Lacné podradné jedlo, mizerné školy, minimálna šanca dostať sa k lepším. Ilúzia dobrého života odohrávajúca sa na sociálnych sieťach, v mydlových operách vinúcich sa z večne hulákajúcich televízorov a obchytaných stránok reklamných letáčikov s nábytkom z bukového dreva či s plazmovými obrazovkami. Rozvrátené rodiny, násilie, traumy, osobnostné poruchy, závislosti, kriminalita. Je to práve organizovaný zločin, ktorý obidve Bologne obaľuje lepkavými pavučinami a podľa ľubovôle ich k sebe púta. Keď raz do tohto marazmu zabŕdneš, najskôr ho už nikdy neopustíš a zachrániť by ťa mohla asi skutočne len literatúra, keď sa cez ňu odhodláš o tom všetkým porozprávať.

Svojou kalváriou si tu prechádza i len tak-tak osemnásťročná Adele, spolu s matkou Rosariou a so sestrou Jessicou obývajúca jednu z dusných, plesnivejúcich lombriconských králikární. Čoskoro má porodiť dcéru, ktorej otec – nie oveľa starší Manuel – práve sedí vo väzení pre mladistvých. Pre katastrofálne vyhliadky do budúcnosti sa rozhoduje k novorodeniatku nepriznať a prenechať ho vhodným adoptívnym rodičom.

Akési (ne)zúčastnené pozorovateľské oko je zastúpené v čudáckom introvertovi Zenovi odvedľa, kde býva v tichej domácnosti s nehovoriacou matkou. Nenápadný, ale nadpriemerne nadaný mladý muž pomaly vystupuje z tieňa nepovolaného dokumentaristu cudzích životov, čím niektoré z nich nakoniec môže výrazne ovplyvniť. Dokáže sa Adele vzoprieť nelichotivým výhľadom do nadchádzajúcich zajtrajškov? Nájde v danej situácii silu čeliť najzodpovednejšej životnej úlohe?

Tieto i celý rad iných problémov aspoň čiastočne rozriešime až vo finále tohto výborne vystavaného textu, pričom rozprávanie zostáva v podstate otvorené. Silvia Avallone sa na spracúvanú tematiku díva z viacerých perspektív. Optikou „tých dole“ striedanou s pohľadmi „tých hore“ v prelínajúcich sa časových pásmach, kde sa trajektórie jednotlivých zúčastnených nejakým spôsobom pretínajú, spájajú, prerušujú či akoby nevedomky bežia kúsok od seba. K tomu treba prirátať vôkol krúžiace panoramatické „kamerové nájazdy“, pridávajúce znamenité opisy vonkajšieho prostredia. Tým sú docielené robustné, presne zaostrené, členité rozprávačské celky. Súčasne sú natoľko tvárne, že cez ne prenikneme hlboko pod povrch nielen vecí, ale i myslí. Autorkina psychologická hra je na obdivuhodnej úrovni. Možno o nej povedať, že takpovediac jedným okom poškuľuje po majstroch klasikoch, na ktorých nezmazateľnú pečať sa tu zvoľna odkazuje. Dá sa to chápať aj ako premostenie minulosti s dneškom, keďže i v dynamicky sa meniacej prítomnosti zostávajú mnohé povahové rysy človeka na konštantnej hladine.

Autorkin rukopis je inak nadmieru moderný, autenticky zachytávajúci aktuálny stav. Rýchly, úderný, dôrazný a neraz drsný či riadne tvrdý. K hrubému výrazivu s vypätými, neveľmi radostnými emóciami, kde na každom kroku striehne násilná rana, nikdy nie je ďaleko. Ako dominantnejšie sa javia ženské roviny. Svoje opodstatnenie to má napríklad v tom, že vierohodne sprostredkúvajú celý rad situácií mužom odopretých už z podstaty veci.

Avallonin hrubozrnný prístup zo všetkého najviac pripomína zručného rezbára kresajúceho drevorezbu z jemnej lipy, ale jediným pracovným nástrojom je ťažká, olejom zamazaná motorová píla. Napriek danému obmedzeniu aj tak odvedie prvotriednu robotu a dokonca sa odvážne pustí do množstva premyslených detailov. Podarí sa mu impozantné dielo, ale to pôsobí viac skľučujúco než pokojne, čo však jeho cenu nijako neznižuje.

Dalo by sa na ňom vypichnúť ešte viacero najrôznejších ideových pozastavení. Hoci aj také o samotnej podstate umenia – nízkeho či vysokého, na to má každý svoje meradlo – prinášajúceho liečivé povzbudenie do trpkého bytia, pripravujúceho človeku samé zákerné pasce. Nevľúdny svet sa stretá s citlivou krehkosťou v bode, odkiaľ je život nepoľavujúci sociálny valec.

Silvia Avallone: Odkiaľ je život dokonalý

INAQUE, 2020 (edícia Pandora)

Preklad a doslov: Ivana Dobrakovová

336 strán

Zobraziť diskusiu (0)