Juh proti severu (A naopak)
Artur Domosławski v tejto vskutku masívnej správe aspoň čiastočne zachytil takmer všetok marazmus nejakým spôsobom strpčujúci každodenné bytie dobrým trom štvrtinám planéty. Ak by sme mali hľadať nejaký jednotiaci zemepisný prvok, tak prakticky napospol ide o regióny nachádzajúce sa južne od bohatých brehov Európy a severoamerického kontinentu. Autor počas viacerých rokov mnohokrát precestoval nezanedbateľnú časť z týchto destinácií. Stretol sa s množstvom skutočne mimoriadne rozličných ľudí prináležiacich k rôznym sociálnym, etnickým, národnostným i náboženským skupinám, ktorých naliehavé volanie nám tu sprostredkúva.

Priestor dostávajú i viacerí politickí či zákonodarní činitelia, prípadne ďalší iní ľudskoprávni aktivisti lokálnej či medzinárodnej úrovne, ktorí sú v tej-ktorej konkrétnej problematike nejakým spôsobom zainteresovaní. Domosławski neobchádza ani historické dôvody, ktoré aspoň v najzákladnejších rysoch približujú hlbší pôvod problémov tyranizujúcich zmieňované svetové lokality. Výsledkom je teda vskutku zničujúca správa o stave sveta, ktorá však napríklad i vo svetle najsúčasnejšieho politického vývoja v niektorých z inkriminovaných oblastí určite dokáže vyvolať mimoriadne búrlivé dišputy, kde si každý koľko-toľko zorientovaný bude vedieť prisadiť svoje pádne „za“ i „proti“.

Sýty hladnému neverí (A naopak)
Je to zbierka tragédií a katastrof skutočne obludných rozmerov: sociálne vylúčenia na základe rodu, farby pleti, vierovyznania. Totálna generačná i štrukturálna chudoba spojená s absolútnym nedostatkom... všetkého. Otvorené i skryté genocídy, skorumpované diktátorské režimy ničiace vlastných ľudí kvôli udržaniu sa pri moci, besniaca pouličná kriminalita či organizovaný zločin bujnejúci v nekonečných mutáciách, armádny či policajný teror, „klasický“ terorizmus, ozbrojené konflikty nielen etnického či náboženského, ale už i sociálneho charakteru priamo vyplývajúceho z klimatických zmien.

To je len zbežný výpočet patológií, ktorým Domosławského vylúčení musia čeliť každý deň a často v podstate celý život. Autor tieto príbehy jednotlivcov i celých komunít zachytáva s empatiou a pochopením, ale bez citového vydierania. Jeho pohľad je v plnej miere spravodajsky konštruktívny. V rámci možností čo najkomplexnejší, zameraný na konkrétne situácie s jasným opisom ich príčin a z nich vyplývajúcich následkov. Domosławski si priveľmi nezakladá na literárne vybrúsených vetách. Plne mu postačuje zrozumiteľné vykreslenie predkladaného problému. Takže i jeho rukopis je v prvom rade transparentný, dokumentaristicky presný, sociálnokriticky úderný a (áno) angažovaný, kde je všetko potrebné na svojom mieste. Čo však s týmito desivými problémami na zodpovedných postoch (ne)mienime robiť, žiaľ, očividne zostáva otázkou viac či menej ťarbavého politického lavírovania, nejasných pavedeckých dohadov a nebezpečných populistických špekulácií.

Aj z týchto dôvodov preto vynikajúca reportáž Artura Domosławského vyznieva ako suché oznámenie o časovanej bombe, ktorej dávny výbuch sme úspešne odignorovali, a tento stav nás pravdepodobne privedie minimálne centimeter pred brány horúcich pekiel. Koniec oznamu.

Artur Domosławski: Vylúčení

Absynt, 2018 (edícia Prekliati reportéri)

Preklad: Alexander Horák

520 strán

Zobraziť diskusiu (0)