Resocializačný proces je psychologicky azda najzložitejšou skúškou premeny u kriminálnika. Pokiaľ sa dostane na slobodu, potrebuje sa zaradiť do sociálnych štruktúr. Nájsť si prácu, obnoviť bežné zvyky ako nakupovať či stretávať sa so známymi. Zdanlivo nenáročné úlohy sa stávajú obrovskou skúškou odvahy. Pri mnohých kľúčových bodoch tejto zmeny asistuje sociálny pracovník a úrady dávajú na správanie recidivistu pozor. Navždy máte nálepku kriminálnika a váš čin si nesiete so sebou. Priatelia sa vám vyhýbajú, rodina vás zatratila a noví blízki musia prejsť neľahkou skúškou a nájsť pochopenie pre vašu minulosť. K tomuto všetkému sa dostanete len vtedy, ak nejaká nádej na slobodu existuje.

Hlavná protagonistka románu Noční klub Mars (Argo, 2020), Romy Hall, však dostala dva doživotné tresty za vraždu. Žiadne čitateľské tajomstvo, karty sú vyložené na stole už v anotácii. Lepšie to už nemusí byť. Od depresie si Romy pomáha bizarnými priateľstvami a túžbou po rodinnom pute, aké chce živiť so svojim synom. Každá spoluväzenkyňa má svoje tajomstvá, často prifarbené historky a infantilnú túžbu zaujať, aby získala medzi ostatnými meno, alebo sa vryla do pamätí po treste smrti. Treba si ale vo väznici strážiť rozprávačskú perspektívu. Ani prílišne štylizovaný životopis nie je v odsúdení obľúbený a ľahko sa môže stať, že gerojské táranie je kruto potrestané.

Rachel Kushner opisuje hierarchiu väzníc. Medzi odsúdenými dominuje najsilnejšia nátura a okolo nej sa sústreďuje skupina ďalších, naoko neohrozených, voči ktorým majú ostatné trestankyne rešpekt. Byť pod dohľadom zákona neznamená, že zákon dovidí do každého kúta. Zabezpečiť si v týchto radoch moc chce veľa práce, bitiek aj tvrdých rečí. Vrah v odsúdení svoje ďalšie trestné konanie nepovažuje za radikálny prevrat, ale radí ho k sérii prečinov, aké už dramatickosť trestu nezvrátia. Nič horšie sa už nemôže stať. Pokiaľ sa čitateľ stotožní s touto skutočnosťou, je ochotný načúvať naliehavému svedectvu o kontrole neprispôsobivej ľudskej existencie. Práve zákonná moc nad trestným činom je vo väzniciach často znevažovaná. Oficiálny trest ešte nemusí byť poslednou zastávkou pred komunitným lynčom. Najväčšie trýznenie je ale zašifrované v svedomí, ktoré sa budí v prostredí samoty a nechcenej prítomnosti obdobných hriešnikov voči systému.

Vraždy, podvody, mrzačenie obetí, miera vážnosti skutkov určuje aj prístup voči spoluväzňom. Vrahyňa svojho dieťaťa má napríklad obzvlášť špecifickú a závažnú charakteristiku trestu, je jasné, že vo svojej mentálnej kondícii takýto skutok v neutrálnom naladení neudrží. Fyzická spoločnosť obdobných prípadov ešte väčšmi útočí na závažnosť trestu doživotia a emočnému nastaveniu voči tomuto fatálnemu faktu so zárukou večnej neslobody. Dá sa v takýchto chvíľach udržať humor? Sú nadobudnuté vedomosti a túžba po kultúre užitočné? Je väzenská knižnica dôležitým psychologickým stimulom? Rachel Kushner výrazným a bohatým jazykom neopisuje len lineárny prerod k psychickej nestabilite väzenkýň. Okrem toho démonizuje aj štruktúru vo vzťahu moci a trestu. Väzenkyňou je kriminálnik nesúci zodpovednosť za svoje radikálne priestupky. Taktiež osobou, aká po sebe zanecháva potomstvo a príbuzenstvo. To je konfrontované s čiernym portrétom vo svojom rodokmeni. Sťažka sa niekto prizná k vrahovi. Jeho čin je konečným štádiom rovnajúcim sa osobnostnej smrti. Neexistuje cesta. Možná je len individuálna náprava. Opakom ničoho je všetko, ako píše Rachel Kushner. Opakom všetkého je nič.

Rachel Kushner
Noční klub Mars (Argo, 2020)
Preklad: Olga Bártová


Recenznú knihu poskytlo kníhkupectvo Kosmas

Zobraziť diskusiu (0)