Fascinujúci obraz sveta

Samotná autorka definuje svoj veľký opus presne: Kniha rozprávaná zomrelými, čerpajúca z mnohých rôznych kníh a tiež podnietená predstavivosťou. „Tá je najväčším prirodzeným darom človeka.“

Takpovediac „ecovská“ zbierka príbehov je umiestnená do polovice 18. storočia. Podolie je vtedy súčasťou Poľského kráľovstva, dnes je to územie na juhozápade Ukrajiny.

Postupne sa odkrýva obraz doby, spoločnosti aj praktického života všetkých spoločenských vrstiev. Vedľa seba žijú kresťania (katolíci i pravoslávni) a židia, za kopcom začína moslimská turecká ríša.

Jednotlivé podoby života nie sú len zľahka načrtnuté, ale dôsledne zdokumentované – dokonca aj obrazovými vsuvkami.

Tradičné nepriateľstvo voči židom, pogromy, chudobný až primitívny život sedliakov a bezzemkov, falošné pózy vidieckej šľachty, morové epidémie, biskupi a farári so skrytými intelektuálnymi ambíciami aj tajnými hriechmi...

K tomu obraz sveta obchodnej výmeny medzi južným Balkánom a poľsko-litovským územím. A to všetko dochutené vôňami, gastronómiou a pestrofarebnými oblekmi špekulantov. Nechýbajú teologické polemiky, stopy kabalistickej mystiky a múdrostí talmudu či jazykové hry.

Ako dosiahnuť emancipáciu

Postupne sa do popredia dostáva reálny príbeh Jakuba Franka, hlavnej postavy mesianistického hnutia.

Tokarczuková svoj román písala šesť rokov. S metodickou dôslednosťou poskladala mozaiku tohto fascinujúceho príbehu, neuveriteľného a nepohodlného pre Poliakov, Židov aj samotných Frankových stúpencov.

Charizmatický Frank opustil judaizmus, stal sa moslimom a následne motivoval svojich prívržencov k prestupu do katolíckej cirkvi. Takýmto spôsobom chcel dosiahnuť emancipáciu židovskej komunity. Po stáročiach putovaní a strachu majú predsa nárok na to, aby sa usadili, dostali od kráľa kus zeme a žili v mieri s ostatnými.

Tisíce ľudí prúdili do Ľvova, aby videli ten zázrak: v katedrále v radoch stoja židia, ktorí sa nechávajú pokrstiť a prijímajú mená Ježišových apoštolov.

Nekonformný mystik zadefinoval nekonvenčné spôsoby náboženstva i rodinného života. Frankov osud pokračoval novými prekvapeniami. Bol internovaný v kláštore na Jasnej Hore pri Czenstochowej. Okolnosti ho doviedli do Brna aj do Offenbachu nad Mohanom, kde zomrel ako poľský šľachtic Józef Dobrucki.

Nepohodlné príbehy

Príbeh frankistického hnutia sa stal pre Poliakov tabu. Ich „národná čistota“ bola takouto hromadnou konverziou vraj ohrozená. Pre Židov je tiež démonickou postavou, lebo predsa zviedol tisícky ľudí z cesty vernosti tradícii.

A samotní frankisti nezostali bez viny. V úsilí zbaviť sa konkurencie z radov ortodoxných židov pomáhali pri pogromoch v mene trestania za údajné rituálne vraždy.

Frankista sa stal iným menom pre skrytého a zákerného nepriateľa.

Tokarczuková sa týmto románom konfrontuje s romantickým Szienkiewiczovým mýtom o poľskej minulosti.

Vo veľkom rozhovore pre Gazetu Wyborczu upozorňuje, že ľud obývajúci veľkú rovinu v strede Európy, ktorá bola javiskom vojen, ťažení, vyháňania a emigrácie, je taviacim kotlom. „Stále viac z nás sa nedokáže napchať do príliš tesného nacionalisticko-katolíckeho kabátu.“

Je logické, že okrem literárnej ceny kniha vyvolala aj hnev konzervatívnych kruhov.

Pre Tokarczukovú je heréza sympatická. Objavuje sa tam, kde existuje úprimná viera. Jej rodáci však namiesto viery ako zásadnej morálnej a intelektuálnej výzvy vsadili na náboženstvo ako tradíciu, ktorej sa podriaďujú bez reflexie.

Ľubomír Jaško

Olga Tokarczuková

Knihy Jakubovy

preložil Petr Vidlák

Host 2016

Zobraziť diskusiu (0)