Písať listy nenarodenému dieťaťu znamená cítiť: nech si pod tým človek predstaví čokoľvek

Deti sa mi „stali“, lebo som si myslela, že to tak má byť. Že mám vek. Že mám manžela. Že mám čosi za sebou. A rozhodne to neznamená, že som svoje dcéry nechcela alebo že ich neľúbim, naopak. Celým svojím srdcom a bytím. Ale o tom tieto riadky nie sú a ani nemajú byť.

Ak by som to však pritiahla jemne za vlasy, rozhodnutie mať deti som neprijímala po zrelej úvahe či zhodnotení, čo všetko to pre človeka vlastne znamená, plodiť, rodiť a starať sa. Ak by som to ešte o čosi viac pritiahla za vlasy, možno by som to nazvala v tom čase dokonca nezodpovedným rozhodnutím, lebo som nemala ani potuchy o tom, čo všetko materstvo zahŕňa. Skrátka som k tomu pristúpila ako k povinnosti života. Aj keď dnes viem, že jedinou povinnosťou života je žiť. A aj to nie vždy.

Oriana Fallaci sa však na rozdiel odo mňa zamyslela. Jej listy adresované nenarodenému dieťaťu sú po všetkých stránkach originálnym, trefným a emocionálnym dielom. Kniha nemá dej v klasickom slova zmysle, ide skôr o intímnu spoveď formou úvah. Rozprávačka knihy sa prihovára spočiatku drobnej bunke vo svojom tele vo forme rôznych úvah o živote a bytí, zamýšľa sa, polemizuje, viac-menej pripravená rozhodnúť za oboch. Kladie otázky a zároveň na ne odpovedá, v jednej chvíli sa cíti prijatá, inokedy odsúdená, akoby ju a jej rozhodnutia mohol niekto súdiť. Vie, že nie, no napriek tomu sa na súde ocitá a čelí rôznym pohľadom na jej rozhodnutie.

Každá žena má mať právo rozhodnúť o tom, či matkou chce alebo nechce byť

Nech to vyznie akokoľvek, byť matkou znamená aj značnú stratu slobody, možnosti byť, žiť a dýchať len pre seba a podľa seba, a to nie je rozhodne málo. Ako spoločnosť sa však už nekonečne dlho zamýšľame nad tým, kam až siahajú (a často aj nesiahajú) možnosti žien rozhodnúť o tom, čo cítia a na čo sa cítia, polemizujeme nad osudmi a príbehmi, o ktorých nič nevieme, ktoré nepoznáme, vedieme zákazy o telách, ktorých vôňu a osud nevnímame. Ponúkame riešenia, o ktoré nikto nestojí, lebo si myslíme, tvrdohlavo a nekriticky, že o živote vieme toho dosť, aby sme o ňom mohli sebavedomo prednášať a kázať iným.

Aj nad tým a kadečím ďalším sa zamýšľa postava rozprávačky tejto knihy, ktorá je do značnej miery inšpirovaná autorkou a jej životom. Ide o skvelý text, ktorého dynamika a koncept dokážu čitateľa osloviť a pohltiť, a to nielen ženy či matky. Kniha totiž v sebe nesie silný odkaz o slobodnej a vedomej voľbe života, o právach žien a matiek. Najmä však o tom, že plodenie a rodenie detí nie je povinnosťou či účelom existencie žien na tomto svete.

Oriana Fallaci: List nenarodenému dieťaťu

Preklad: Marcel Melicher

Literárna bašta, 2025

134 strán

Zobraziť diskusiu (0)