Ostrov Sachalin
„Rusko je silou temnoty, chaosu a zmaru.“ Aj tieto slová českého politológa Vladimíra Votápka vám ľahko môžu zísť na myseľ pri listovaní v knihe s názvom Ostrov Sachalin. Napísal ju Anton Pavlovič Čechov, veľký ruský klasik, aj u nás veľmi dobre známy vďaka svojim úchvatne vybrúseným poviedkam či divadelným hrám. V tomto prípade ho však máme možnosť konečne spoznať aj v celkom inej a neveľmi tradičnej autorskej podobe. Zásluhu na tom nesie naše výborné vydavateľstvo Európa, kde titul vyšiel v rámci edície Premena v podarenom preklade Silvie Šalatovej.
Žiaden zemiak, len kameň
Ostrov Sachalin u nás vychádza po prvý raz a istá časť autorových priaznivcov môže pri jeho obsahu zostať vcelku prekvapená, až mierne šokovaná. Nejde totiž o žiadnu ľúbivú impresiu s nádychom sladkobôľnej romantiky, akou zvykne disponovať „bežná“ autorova tvorba. Ostrov Sachalin je v prvom rade, a to aj z hľadiska dnešných meradiel, naozaj moderne uchopená (i keď historická) reportáž. Absolútne devastujúca správa o – pre obyčajných smrteľníkov – nepredstaviteľných tragédiách odohrávajúcich sa každodenne v sachalinských lágroch cárskeho impéria.
V lete roku 1890 Čechov pricestuje na ostrov. Z parníka Bajkal s ním vystúpia asi tri stovky trestancov. Počas niekoľkých nasledujúcich týždňov sa podujme na dôkladné zmapovanie miestnych pomerov. Zaujímajú ho aj také veci ako napríklad topografia i zo všetkých stránok dokonale nehostinné podnebie, ktoré nejakému výraznejšiemu hospodárskemu rozkvetu jednoducho vôbec nepraje. Čechov sa púšťa aj do hlbších historických skutočností súvisiacich s postupným ostrovným osídľovaním. Ak sa to za osídľovanie vlastne dá považovať, pretože prevažnú väčšinu usadlíkov tvoria buď (politickí) vyhnanci, alebo skutočne ťažkí zločinci zozbieraní z celého impéria, ktorí tu na nútených prácach či vo väzniciach za rôzne delikty uviazli dočasne, alebo natrvalo.
O aký strašný kút sveta ide, ľahko vybadáme i z ďalších správ referujúcich o administratívnom (ne)riadení tejto zavšivenej diery či demografickom zložení ešte zavšivenejších väzníc a trestaneckých kolónií. Tie z hľadiska etnicity a vierovyznania skutočne „hýria“ pestrosťou. V podstate všetko zvyšné je už len učinená hrôza, pri ktorej aj najväčší majstri hororu vyzerajú ako celkom zbytočné bezzubé atrapy. Dlhodobá podvýživa, hlad, choroby, živorenie v katastrofálnych podmienkach, otrocká práca či beštiálne zaobchádzanie zo strany väzenského systému – to je len minimálny výpočet rýdzeho šialenstva štedro zavlažovaného chľastom najpodradnejšej akosti.
Ak teda zosumarizujeme jednotlivé patologické elementy, v súčte dostaneme nešťastie, ktorého náprava je takýmto „polepšovaním“ jednoducho nemožná. Jediným výsledkom tak môže byť len ďalšie tragické metastázovanie priamo vedúce k celospoločenskému zmrzačeniu. Tento tristostranový chuchvalec čírej negativistickej mizérie o tom podáva rukolapný dôkaz.
Anton Pavlovič Čechov nás prevedie mrazivou podstatou pekelnej ruskej Hydry, ktorá zo všetkého najviac bytostne nenávidí normálny život a dáva porozumieť mnohému i z najaktuálnejšej súčasnosti. Nasprejované nápisy na stenách domov zbombardovanej ukrajinskej Buče, žiaľ, týmto spôsobom dostávajú celkom jasný hrôzostrašný zmysel.
Anton Pavlovič Čechov: Ostrov Sachalin
Európa, 2021 (edícia Premena)
Preklad: Silvia Šalatová
304 strán