Lucídni spisovatelia na shortliste odpustia, sú tam, ale akýkoľvek výkyv smerom ku kvalite je víťazstvom nad priemerom. Aj oni sa bez toho, aby mali na výber, ocitli vo veľkolepej, až barokovej spoločnosti. Samé výživné mená. Tak vyzerá priemer.

Zoberte si Petra Tótha, novinára, ktorý kolegom zabudol povedať, že je zároveň aj agentom SIS a teraz sa pohybuje na hrane politiky a politických hier. Marián Kočner v malom, kde sa objaví, tam je isté, že niečo nehrá.

Zoberte si Jozefa Banáša, najprv agenta ŠTB, potom liberála, dnes nahnevaného bieleho muža, komentátora a prognostika. Najprv predpovedal, že systém Trumpovi vyhrať nedovolí, a keď vyhral, vyhlásil, že Trump je súčasťou systému.

Alebo si zoberte Gustáva Murína, konšpirátora a kompilátora, autora legendárneho článku o atentáte na bostonskom maratóne. Vysvetľoval v ňom, že oficiálna verzia o výbušnine v tlakovom hrnci nemôže byť pravdivá, pretože Američania tlakové hrnce nepoužívajú.

Gustáv Murín odhalil skutočnú pravdu a svet si to nevšimol. Nedocenil ho. Spevák detských pesničiek Miro Jaroš, profesionálny rozprávač cudzích príbehov Boris Filan a kňaz Marián Kuffa, ktorý varuje, že sa ho kvôli jeho názorom môžu pokúsiť zabiť, v porovnaní s ním blednú závisťou.

Takto vyzerajú kandidáti na spisovateľov roka. A čo? Hlas ľudu, hlas boží, bude hovoriť ľud, lebo sa mu páči, že môže prehovoriť. Kto ste vy, aby ste nám hovorili, čo máme čítať? Elity odtrhnuté od reality, ktoré si netrúfnu prekročiť hranice Kozej ulice, neúspešní, frustrovaní spisovatelia, ktorí nedokážu napísať nič, čo by ľudia čítali. Padajte na tekvicové latté, vytiahnite si pri ňom toho svojho Kanta a buďte radi, že tri bodky.

Nie. Problémom nie je, že jeden autor predáva viac kníh ako druhý. Problémom je práve onen vox populi.

Panta Rhei je najkomerčnejšie z komerčných kníhkupectiev, ak by rovnaké peniaze mohli zarábať predajom baklažánu, vrhli by sa naň. A tak je to v poriadku. Môžeme súhlasiť alebo nesúhlasiť, nakupovať v ňom alebo aj nie, ale Panta Rhei má vo svete rovnaké miesto ako siete rýchleho občerstvenia alebo sieťové predajne oblečenia. Ľudia to tak chcú, je to jednoduché. Kníhkupectvo by ich mohlo kultivovať, ale nie je to jeho povinnosť.

Tu nejde o otáznu (ehm) kvalitu nominovaných autorov - čísla vyšli ako vyšli, nominovali tých, ktorí boli na prvých miestach. Ide o hlas ľudu. Ten ukazuje, že ak ste boli agentom ŠTB, nie je to hanba. Ak ste odborníkom na tlakové hrnce, nikto sa vám nesmeje. Tak sme nastavení.

Môj obľúbený mediálny moment minulého roka sa odohral, keď televízia JOJ označila agenta ŠTB Banáša za agenta ŠTB. A potom sa mu ospravedlnila. Za čo? V nominácii bola až donedávna aj kniha Mikuláša Černáka. Ach áno, výťažok šiel na detičky. Predstavte si Nemecko, v ktorom by Eichmann po vojne napísal knihu o holokauste, peniaze poslal deťom a nominovali by ho na spisovateľa roka.

Panta Rhei Awards nie je o knihách, ale o tom, aké je najväčšie kníhkupectvo na Slovensku. Najmä je však o tom, čo ako súbor ľudí, ktorí obývajú túto krajinu, považujeme za dôležité. Poriadok v hlave to nie je. A morálna integrita tiež nie.

Samo Marec

Zobraziť diskusiu (0)