Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Päť výletov do pekla

Ako signalizuje nadpis, bolo by chybné domnievať sa, že päť reportážnych výjazdov americkej novinárky a spisovateľky Marthy Gellhorn (1908 – 1998) navnadí na dobrodružné cestovanie po lokalitách, kde sama nekrátky čas pobývala. Päť výletov do pekla (Literárna bašta, 2022) síce zakaždým mení konečnú destináciu, no variácie na nepohodlie, ak sa tak zjednodušene dajú nazvať novinárske konfrontácie s územiami ako napríklad Afrika, Čína, Karibik či Rusko, zostávajú zašifrované v kľúčovom bode – v povahe samotnej autorky.

Azda cielene nie sme na viditeľnom mieste oboznámení so skutočnosťou, že išlo o manželku spisovateľa Ernesta Hemingwaya. Pre potreby svojich textov ho označuje anonymnými iniciálami N. S. (neochotný spoločník), aj to iba na prvej výprave, a ak sa o ňom pochvalne vyjadrujú v Rusku, necháva ho figurovať iba ako obľúbeného spisovateľa, bez hlbšej angažovanosti a explicitnej zmienky, že ide o vôbec nejakého manžela. Hemingway je v prvom rade verejne známa osobnosť a až potom partner. Každý, koho novinárka počas cestovania stretne, je taktiež v prvom rade autentickou súčasťou skúmania, až potom niekým na zoznámenie, čo môže pri čítaní evokovať jej povrchnosť, ba dokonca aj rysy xenofóbne. To je vzhľadom na esenciu poznávania Marthy Gellhorn pomerne paradoxný pocit, nie však výnimočný, pretože jej pozorovania sú skutočne vedené s kritickým nadhľadom domáceho, do ktorého sa spisovateľka vedela verne vcítiť.

Cesty Marthy Gellhorn sú predovšetkým profesionálnou povinnosťou, až niekde potom, medzi riadkami, miestami, kde je možné hľadať niečo hlbšie, filozofické alebo estetické. Novinárska povinnosť však spočíva v apriórnom poslaní – pozrieť sa na realitu objektívne a bez pátosu. Identifikovať a pomenovať problém, analyzovať jeho vývoj a zaujať hodnotiace stanovisko. Suma týchto predpokladov sa infiltruje aj do opisu miestnych charakterov, spoločenských a politických pomerov, tiež k pobytu ako takému. Azda na jednu výnimku sú všetky lokality opakom turizmu. Čo je v definícii turizmu, je každému zrejmé – predovšetkým ide o dobrovoľné motivácie navštíviť konkrétne miesta zo špecifických dôvodov s rôznymi úrovňami pôžitkov a ohrození. Iné je, keď sme k ceste vyprovokovaní.

Henry Miller bol tesne pred vojnou v Grécku, kde žil jeho známy, britský básnik Lawrence Durrell. O vojne sa hovorilo a písalo čoraz viac, navyše, aktivity politických elít tieto obavy ešte väčšmi podporovali, až sa obavy naplnili a spisovateľ musel odísť do USA, pretože čerstvý vývoj udalostí v Európe, kde našiel inšpiráciu aj druhý domov, bol nepriaznivý. Väčšinu svojich dojmov z putovania Miller zaznamenal za Atlantickým oceánom, až napokon vyšla v roku 1941 kniha The Colossus of Maroussi (Kolos z Maroussi). Grécko v nej vykresľuje ako miesto v kontinuite so svojimi dejinami inteligencie, no globálne ohrozenie ho paralyzuje frustráciou a tamojších obyvateľov pri všetkej svojej inakosti rozdelí oveľa kratším a jednoduchším metrom. Naraz sú vystrašení, pohádaní a jadrom debát sa stávajú nepríjemné reminiscencie z rokov 1914 – 1922. Po prvej svetovej vojne a rozdelení Osmanskej ríše nastal medzi Gréckom a Tureckom ozbrojený spor o územia v grécko-tureckej vojne.

Henry Miller a Martha Gellhorn sa v smere pohyblivého písania nestretávajú, pretože ide o reflexívnu prózu a reportáže. Miller sa vydáva na poetickú misiu, aby sám pre seba utíšil infikované ložiská ďalšej deštruktívnej hrozby a podal výpoveď o posvätnej filozofii obyvateľov gréckych ostrovov. Nechal vyznieť osobné fóbie a väčšina kvalít textu adresuje vďaku nekomfortnej pozícii samotného autora, pretože ostal pri svojom nadpozemskom odhaľovaní vyrušený a ponížený vynúteným odchodom. Gellhorn zase na vynútenom odchode svoje texty buduje a k návštevám nepristupuje s milým rozčarovaním, ale s cynizmom starého priateľa. To je, možno, kľúč k čítaniu týchto piatich reportáží. Nemať ilúzie o miestach, ktoré imaginárne navštívime, pretože všade žijú ľudia a tí sa, až na výnimky, menia iba nebadane.


Martha Gellhorn: Päť výletov do pekla

Preklad: Kristína Karabová

Literárna bašta, 2022

Zobraziť diskusiu (0)

Päť výletov do pekla

Päť výletov do pekla

Gellhorn Martha

Americká spisovateľka, legendárna vojnová reportérka, vášnivá a nespútaná cestovateľka, ktorá sa nebála lietajúcich granátov, milovala nedotknuté pláže a dobrú whisky. Martha Gellhorn (1908–1998) počas svojej novinárskej kariéry nechýbala pri žiadnom veľkom konflikte 20. storočia. Písala o španielskej občianskej vojne, vylodení v Normandii, ako prvá informovala o oslobodení koncentračného tábora Dachau.

Kúpiť za 15,29 €

Kolos z Maroussi

Kolos z Maroussi

Miller Henry

Jeden z nejpoutavějších cestopisů napsaných o Řecku a hlavně o Krétě. "Dnešní i staré Řecko má svrchovanou důležitost pro každého, kdo hledá a chce nalézt sám sebe.

Kúpiť za 9,79 €

Podobný obsah

Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej

Recenzie

Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej

Režisérka, scenáristka a spisovateľka Anna Grusková odhaľuje prostredníctvom banskobystrického vydavateľstva Literárna bašta vzťahový portrét doktorky Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej a maliara Edmunda Gwerka. Práve osud ženy z tejto dvojice, intelektuálky Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej, autorku motivoval k príprave dokumentárneho filmu — Žena novej doby — a tiež k tejto štylizovanej reportážnej knihe Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej.

Právna nejasnosť jedného manželstva

Recenzie

Právna nejasnosť jedného manželstva

Olga Grjasnowa, nemecky píšuca autorka narodená v Azerbajdžane, sa slovenským čitateľom predstavila už v roku 2014 svojím silným debutom Rus je ten, ktorý miluje brezy (Premedia) a minulý rok vydavateľstvo Literárna bašta vydalo aj jej druhú knihu Právna nejasnosť jedného manželstva, ktorej hlavní protagonisti Leyla a Altay uzavrú manželstvo z prostého dôvodu: obaja sú homosexuáli a ich rodiny na nich vyvíjajú nátlak, aby sa usadili.

Nič dobré nás nečaká a čo proti tomu robiť?

Recenzie

Nič dobré nás nečaká a čo proti tomu robiť?

Podľa opisu na zadnej strane knižky je James Bridle, narodený v roku 1980, konceptuálny umelec, technológ a publicista. Vyštudoval počítačovú a kognitívnu vedu na University College v Londýne a jeho umelecké diela a inštalácie boli vystavené v galériách po celom svete a na webe. O kultúre, sieťach a literatúre písal aj pre Wired, The Atlantic, The Guardian a The Observer.