Přestala tě bavit patafyzika, že ses stal Andersenem?

Patafyzika je veľkorysá, lebo každému dovoľuje, aby prežíval svoje vlastné JA. Každý si v nej môže nájsť, čo si v nej chce nájsť, teda poskytuje každému možnosť naplno si vychutnávať patafyzické bohatstvo života. Aj preto ma Patafyzika nikdy nemôže prestať baviť.

Je psaní knih pro děti částečně taky soukromou vzpourou proti čím dál sprostšímu světu dospělých? Myslíš, že to má co dělat i s tvým věkem, tedy: zpátky do dětství úprkem?

Chlapca s očami ako hviezdy som začal písať niekedy pred sedemnástimi rokmi, keď som bol na materskej dovolenke. Teda vlastne na otcovskej dovolenke. Bolo to jedno z najkrajších období môjho života. Rád som si vymýšľal príbehy, ktoré som svojej dcére rozprával pred tým, než zaspala. Mnohé z nich som pozabúdal skôr, než som si ich zapísal. Na papieri sa podarilo prežiť len Chlapcovi s očami ako hviezdy. Pôvodne som ho chcel aj ilustrovať a vydať v limitovanom náklade1 kus len pre moju dcéru. Už si nepamätám, prečo som to napokon nerealizoval. Chlapec s očami ako hviezdy sa ocitol v krabici s mojimi ďalšími rozpracovanými rukopismi. A trpezlivo čakal, kedy si opäť na neho spomeniem.

Vzhľadom na to, že je to moja prvá knižka pre deti (a v tejto chvíli ešte neviem, či budú nasledovať ďalšie), nevnímam to ako akt súkromnej vzbury, skôr ako splatenie dlhu. No a čo sa týka môjho veku, ten s tým nemá nič spoločné.

Když tě budou tlouct po hlavě silnou inspirací Malým princem a Alenkou v říši divů, co jim řekneš?

Obe knihy som samozrejme čítal, ale nemyslím si, že by ma pri písaní Chlapca s očami ako hviezdy nejako ovplyvnili. Môj chlapec nie je mimozemšťan a to, že pripomína Malého princa je skôr zásluha ilustrátorky Martiny Matlovičovej. Pripúšťam, že je rovnako zvedavý a rád kladie otázky ako Malý princ, ale tam podobnosť končí. A čo sa týka Alice v krajine zázrakov, tam žiadnu podobnosť nevidím.

Proč sis knihu jako malíř neilustroval sám? Jaký rozměr knihám dodaly obě Martiny - Matlovičová a Rozinajová?

Keď som sa niekedy začiatkom tohto roku rozprával s Martinou Matlovičovou, posťažovala sa mi, že by mala chuť ilustrovať nejakú roztopašnú knihu pre deti. Tak som jej poslal Chlapca s očami ako hviezdy a ona mi hneď o 2 dni napísala, že sa jej to ohromne páči, že presne takúto knihu chce ilustrovať. Následne poslala Chlapca s očami ako hviezdy Vladovi Michalovi, ktorý navrhol, že by Artforum mohlo túto knihu vydať. Keďže sme sa zhodli, že by bolo ešte vhodné na prvej verzii popracovať, pustil som sa do revízie a dopísal som k pôvodnému textu ešte niekoľko kapitol. Do leta som text dokončil a Martina sa mohla pustiť do ilustrácií. Keďže všetko, čo mi posielala na odsúhlasenie sa mi páčilo, takmer som do jej práce nezasahoval. A nemal som potrebu zasahovať ani do práce Martiny Rozinajovej. Obe Martiny spolu komunikovali bez mojej účasti, s výsledkom ich práce som nesmierne spokojný.

Jaké je podle tebe postavení ilustrované dětské knihy uprostřed tabletů a chytrých telefonů?

Nepochybujem o tom, že mnohí rodičia radšej kúpia svojim deťom tablety a telefóny a čo ja viem čo ešte, než peknú detskú knihu. Lebo nemajú čas alebo chuť sa im dostatočne venovať. Myslím, že rodičov, ktorí svojim deťom kupujú knižky, čítajú si ich spolu, spolu sa z nich tešia, rapídne ubúda.

Budeš dál pracovat na své kariéře dětského patafyzika? A co tvoje výnimečné fajčenie?

Ako som už povedal, Chlapec s očami ako hviezdy je mojou prvou knižkou pre deti a v tejto chvíli ešte neviem, či budú nasledovať ďalšie. Výnimočne pofajčievať som ešte neprestal, ale keďže Remi Kloos prestal s fajčením úplne, budúci rok spolu vydáme poslednú knihu fajčiarskych poviedok. Bude mať názov Minule, keď som (výnimočne) fajčil 3.

Pero Le Kvet

Patafyzik, kníhkupec, básnik telom aj dušou. Narodil sa ako 23-ročný v roku 1988 v Trnave. Od svojho narodenia sa venuje nepretržitému štúdiu patafyziky a iným dôležitým aj bezvýznamným činnostiam. Sám sa považuje za príležitostného básnika, prozaika, publicistu, výtvarníka, moderátora a organizátora rôznych literárnych podujatí. Je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov patafyziky na Slovensku.

Stál pri zrode Spoločnosti pre Pestovanie a Šírenie Patafyziky na Slovensku a Iných svetoch (SpPaŠPnSaIS) so sídlom v Trnave, ktorá pôsobila v rokoch 1988-1993 a okrem vydávania samizdatu Bachor realizovala rôzne patafyzické akcie. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa zúčastnil a spoluorganizoval viacero recesistickoperformerských aktivít: Rekonštrukciu Mašiny na miškovanie mozgov v Trnave, Veľkú žranicu v Bratislave, výstavy patafyzického zoskupenia Deväťrýchlostný oblačný bicykel v Trnave a mnoho ďalších. V roku 1994 založil patafyzickú frakciu Alfred Jarry Group, ktorá vydávala samizdat Mozgomiškár. V 90-tych rokoch spolupracoval tiež s pražskými patafyzikmi združenými okolo časopisu Clinamen. Počas existencie rádia Ragtime pripravoval a moderoval patafyzické relácie Mozgomiškáreň, Reptílium a Kotol pestrostí. Od roku 2006 je kníhkupcom na plný úväzok.

Zobraziť diskusiu (0)