Simone de Beauvoir vo svojich troch poviedkach skúma krehkosť (seba)poznania, autentickosti a miesta ostatných v našom živote. Rozpráva príbeh starnúcej spisovateľky a jej konflikt so synom a s neúspechom vlastného diela, monológ odvrhnutej matky a milenky a nakoniec denník podvedenej manželky. Vykreslením hlbokej frustrácie postáv vyvoláva spisovateľka silnú averziu voči ich postojom, ale darí sa jej udržať čitateľovu pozornosť a pomerne intenzívne pretlmočiť vnútornú rozpoltenosť žien. Troška mi prekážal zjednodušený vzorec starnúcej, bohatej, bielej ženy. Sviežo však texty ozvláštňuje rozdielna forma rozprávania. Autorka spochybňuje najmä hodnotiace spoločenské schémy, v ktorých vieme my matky a partnerky dobrovoľne uviaznuť. Beauvoir tiež sugestívne nabáda na vzburu, ktorá neprichádza.

Vynikajúci preklad Ivany Dobrakovovej provokuje oprášiť znalosti francúzštiny a pustiť sa do hľadania esencie, ktorá by nás uchránila od osudu postáv. Kým nás ostatní nezlomia alebo nezostarneme.