[lyrik]
Nie je dôvod stáť, všetko sa musí hýbať,
energia sa musí míňať a znovu dobýjať jak hrad,
kdesi zvnútra vyviera posvätný f low, jak má Ganga,
moje skills sa vyvíjajú jak evolúcia, cítim strašný hlad,
jedlo, čo varím, je chilli jak v reštika á la Barma,
ostáva po ňom horúco, jak keď dav žien rozpáli samba,
rým je špirála (čo viac?), keď začne vyčnievať ponad jak
mrakodrap,
je to poézia, som lyrik, tak to cháp,
mám milióny trekov, milióny obrazov, milióny odkazov,
milióny nesplnených snov,
milióny slov, milióny osudov, milióny omylov, milióny rokov
čakajú vo mne, keď sa energia pohne, všetky vyjdú von,
tak poďte v tom, keď spektakulárny emsí
žongluje rýmom a prináša nové trendy, jak keby spal so
Sybilou,
ide to vo mne minútu za minútou: ja, Bene a Billy
ideme unisono, ideme z ulíc, z rohov, priamo z domov
s hitom v systéme, striktne povznesene, príď sem,
tam, kde sme dnes prísne v hre, keď večer padne v meste,
lebo energia musí von, musí dnu, musí tiecť jak voda,
poznačený muzikou budem inertný plyn jak Jožo Ráž.
Energia sa musí hýbať, bezodná muzika,
tak jak keď sa rozplýva, rozhýbe celý sál,
tá veda je mocná, ja viem, mám rád,
keď sa rozvibrujú okná jak membrána.

[bene]
Ľudia kráčajú a starnú, ulica žije, chodník dýcha,
asfalt páli, energia sa musí hýbať.
Ži ten hurikán síl, tisíc pavučín a hviezdny prach
nám sadá na uši. Múdrosť sveta, čo sa nedá naučiť.
Džankuj ten pohyb do žíl, slyš tie kroky – kroky,
míle debát, hodiny slov, píš len pocit – pocit.
S odhodlaním kresťana a trpezlivosťou Budhu
hľadáme kľud tu, padáme ku dnu, skladáme hudbu. Buď tu!
Keď mesto rastie, pulzuje, dýcha v tme, páli,
sa pýtam len tvárí, či snívanie trápi.
Energia je s nami, je príbeh, tak to zaži!
Veľké množstvá, nielen obsah, večné božstvá. Zostaň.
A za tým všetkým sú osudy, hriechy, priestor, steny.
Smutní, šťastní, zlí, dobrí, to všetko sme my.
Vo víre udalostí srší gejzír dojmov,
energia sa spaľuje jak benzín, pochop.
Jak vo vášnivom tanci básnik s Erató,
jak v tej básnickej vášni chladný predátor.
Energia sa musí hýbať, tá muzika bez dna.
Energia sa musí hýbať, rozhýbe ten sál.

Bene (1984) vlastným menom Marián Benkovič, narodil sa v Galante. Vyrastal medzi panelákmi a počítačovými hrami a rapovými kazetami. Rád behá, číta, píše a frfle pri hraní futbalu a hokeja na hernej konzole. Šušle a vie tom, nemusíte mu to vravieť. V roku 2006 vydal s Karaoke Tundrom projekt Peťo Tázok, neskôr Modré hory a taktiež kopec Bene trackov. Kniha modrohorských textov je jeho druhá kniha v živote. Prvú mu vydal Kali Bagala a volala sa Slovenčina pre samoukov / Spam poetry. Z obidvoch kníh má veľkú radosť a má rád Pavla Remiaša, tak ľudsky, od srdca.

Lyrik (1979) vlastným menom Pavol Remiaš, ml., vyrastal na prievidzskom sídlisku Zapotôčky, najmä medzi nadchodom, Šoltésovou ulicou a riekou Nitrou. Pravidelne dochádzal na Staré sídlisko za Edom a Karolom, s ktorými založil rapovú kapelu J.S.S., ktorej vydavateľstvo SQ Music vo roku 1997 vydalo album Kompromis. Ešte predtým dochádal roky do prievidzskej športovej haly na gymnastiku a ako dieťa sedával takmer pod košmi na palubovke počas veľkolepých basketbalových zápasov tamojšieho klubu Baník Cígeľ Prievidza. Na strednej sa začal venovať poézii, trochu. Kniha textov je jeho prvá kniha v živote a keďže netreba trocháriť, v tomto roku mu vyjde po dvadsiatich rokoch od toho, ako sa začal trocha venovať poézii, aj jeho vlastná zbierka poézie s názvom Naničhodný poet. Z obidvoch kníh má náramnú radosť a má rád Mariána Benkoviča, tak ľudsky, od srdca.

Zobraziť diskusiu (0)