„Ja je určované telom.“

Leyla a Altay pochádzajú z Azerbajdžanu, kde musia svoju orientáciu skrývať. Ona je baletka, on lekár. Keď sa stretnú v Moskve a zistia o sebe pravdu, pomerne rýchlo sa rozhodnú uzavrieť manželstvo a emigrovať do Berlína, kde by chceli začať žiť nový, slobodnejší život. Spočiatku sa román, ako aj vzťah hlavných protagonistov čitateľom môže javiť ako veľmi priezračný – naoko manželstvo, cudzia krajina, zásterka pred rodinou i spoločnosťou –, avšak Grjasnowa pomerne rýchlo prekvapí a z jej textu sa stáva dielo reflektujúce nielen vzťahy a homosexualitu, ale aj posovietsku spoločnosť, rozdiely medzi Západom a Východom, sociálne triedy, migrantský život, svet drog, nočných klubov, baletu, umenia a i. Najväčšmi sa však románom vinie kríza identity hlavných hrdinov, nielen manželov Leyly a Altaya, ale aj Jonoun, ktorá vstúpi do ich života i manželstva. Každý z nich túži po láske, no zároveň netušia, ako s ňou žiť.

„Jonoun vedela, že Leylu stratí, bola to len otázka času. Vedela to od tej noci, keď sa ich telá po prvý raz nedotkli. Presnejšie – keď sa Leyly nedalo dotknúť, keď spala vedľa nej, úplne uvoľnená, na chrbte, bez akéhokoľvek obrátenia sa k nej, bez nádeje na nežnosť.“ (s. 127)

Udalosti milostného trojuholníka pomerne rýchlo naberú spád, napätie medzi protagonistami je citeľné, no nie rušivé. Na pozadí jedného právne nejasného manželstva – tu by som dodala, že nielen právne nejasného – sa autorka zamýšľa nad vzťahmi, avšak nielen medziľudskými (rodinnými, priateľskými, mileneckými), ale predovšetkým nad vzťahom k sebe samému. Hľadanie vlastného ja, svojich koreňov, domova, zmyslu života… Protagonisti sú stratení vo svete i sami v sebe a upínajú sa k predstavám, ktoré mali a majú o živote. Autorka nie mnohými slovami, pár obrazmi dokáže vystihnúť pocity Leyly, Altaya a Jonoun, ich nejasné spolužitie a tápanie v živote.

„Ja je určované telom. Telo však podlieha vkusu, móde a zhodnocujúcim úsudkom. Je k dispozícii a na predaj.“ (s. 57)

Grjasnowa je zručná spisovateľka, píše veľmi pekným jazykom, no zároveň pomerne stroho, ale aj vtipne a trefne. Vytvorila veľmi spletité a nejasné vzťahy, kde nielen čitateľ či čitateľka nevedia, čo k sebe vlastne protagonisti cítia, ale akoby to netušili ani oni sami.

Kniha je rozdelená na prológ a dve časti. Prológ vyvolá zvedavosť, keďže sa v ňom zoznamujeme s Leylou, ktorá je vo väzení vo svojej rodnej krajine a my nevieme prečo. Udalosti sa vyjasňujú až v druhej časti, ktorá je nielen nahliadnutím do príbuzenských vzťahov privilegovaných rodín manželov, ale predovšetkým roadtripom po Azerbajdžane, Gruzínsku a Arménsku. Na pozadí nádherných obrazov krajín a života v nich protagonisti hľadajú seba samých, lásku, naplnenie v živote.

Právna nejasnosť jedného manželstva je na jednej strane jednoduchý text, na druhej krásne komplikovaný. Čitateľovi neponúka všetko ako na dlani, ale vedie ho, kde-tu mu ukáže cestu, čosi naznačí a prinúti ho premýšľať, rozjímať nad všetkými aspektmi života. Ide o ten druh románu, pri ktorého opätovnom čítaní vždy objavíte niečo nové, skryté, čo vám predtým unikalo.

Olga Grjasnowa: Právna nejasnosť jedného manželstva

Literárna bašta, 2020

preklad: Paulína Čuhová

Zobraziť diskusiu (0)