Vo Vašom prípade obzvlášť platí, že pri prekladoch je dobré dokonale poznať krajinu, odkiaľ pochádza pôvodná literatúra. Romány od Ali Smith Jeseň, Zima, Jar, Leto sú previazané s problémami na lokálnej úrovni. Aká je Vaša skúsenosť so Spojeným kráľovstvom?

Som veľmi rada, že som mala možnosť zažiť Spojené kráľovstvo v poreferendovej dobe a lepšie brexit, možno nie pochopiť, no aspoň uchopiť. V 2018 som strávila jeden semester na stáži v Manchestri, kam som sa na tri týždne vrátila i tohto roku v januári, tesne pred úplným vystúpením Británie z Európskej únie. Manchester spolu s aglomeráciou je druhá najľudnatejšia oblasť v Británii, a teda nezvládanie imigrácie je viditeľné na mnohých miestach. Mesto sa tak trochu člení na oblasti, tu je to bezpečné, tam nebezpečné, tam žije židovská obec, trochu ďalej africká a tam zasa všetci spolu. Veľa bezdomovcov rôznych národností, veľa drog. Všade poľsko-česko-slovenské obchody, slovenské dobošky či pivo som si mohla kúpiť za porovnateľnú cenu ako u nás. Bývala som u česko-slovenského páru, stážovala v slovenskej škole, v kontakte s rodákmi a ich životnými príbehmi som teda bola často. Na česko-slovenskú akciu na deň sv. Mikuláša, ktorú sme so školou spoluorganizovali, nám prišlo viac ako 200 detí a s nimi asi 250 rodičov, čo je len malá čiastka z celkového počtu našich rodákov, čo tam žijú. Niektorým z nich sa podarí prebojovať a preniknúť do anglickej kultúry a komunity, iní veľmi často ostávajú na okraji, boria sa s angličtinou a stretávajú sa často len so svojou komunitou „slovanských“ prisťahovalcov. Jednoducho tam žijú, lebo ak makajú, i bez vzdelania a jazyka si vedia slušne zarobiť. Neviem, či niečo z tohto, bol dôvod na brexit, no mala som pocit, že Briti cítia, že celé to „multi-kulti“ prostredie im niečo berie, že ohrozuje ich identitu. Na druhej strane, a teraz cez koronakrízu to vidno zreteľne, im v tomto čase nemá kto robiť na poliach, lebo Ukrajinci a Rumuni odišli domov... Spoločnosť je veľmi nejednotná, spojovadlom je predovšetkým jej veľký záujem o kráľovskú rodinu.

Nechceme politizovať, ale vieme, že Škótsko je v tomto geopolitickom kontexte dosť špecifické. Aj v referende o výstupe z Európskej Únie zastávalo protikladné názory. Cítite to aj v povahe týchto kníh?

Navštívila som aj Škótsko a ľudia, ktorých som stretla, zmýšľali podobne ako Ali Smith, nechceli vystúpiť. Áno, názor Ali Smith v knihách silno cítiť. Témy tolerancie, priateľstva a prijatia toho, čo je iné, sa vpletajú do všetkých dejových línií.

V Jeseni je výborná pasáž nesúca názov - V celej krajine - má burcujúci, nadnárodný, agitačný charakter. Akoby mobilizovala kriticky mysliacich ľudí. Ali Smith má asi ťažké srdce na Brexit, nemyslíte?

Veru áno, cítiť, že nechcela, aby sa stal. Som veľmi zvedavá, ako, a či vôbec, sa Ali Smith vysporiada s definitívnym vystúpením z EÚ v poslednej časti kvarteta Leto, ktorá by mala v angličtine vyjsť začiatkom júla. Z kvarteta štyroch ročných období to bude jediná skutočne pobrexitová kniha. Pri prvých troch častiach som mala pocit, že ešte tajne dúfa, že sa to nejako zvrhne a udeje sa „Remain“. Zároveň však netreba zabúdať, že brexit nie je úplne tou najhlavnejšou témou kvarteta. Brexit len zviditeľnil to, čo žije v nás ľuďoch – neprijatie, strach, a asi aj pýchu. Najmä tie sa snaží Ali Smith vo svojich románoch poraziť.

Zasvätiť dlhé mesiace práce sérii kníh od jedného autora môže byť dosť ambivalentná skúsenosť. Stalo sa Vám, že ste nevedomky, alebo dokonca priamo začali jednotlivé diely komparovať?

Spočiatku som dúfala, že mi preklad jedného dielu veľmi pomôže pri preklade ďalšieho, no nebolo to celkom tak. Ali Smith je zakaždým nová, treba si k nej študovať stále nové a nové veci, keďže ani dej v jednotlivých častiach na seba nenadväzuje. Na druhej strane jej štýl písania je jednotný a rozpoznateľný: časté slovné hry, rozvinutá intertextualita. Odkazy na iných spisovateľov, diela, piesne či filmy sú veľmi časté a prekladateľ musí mať oči na stopkách. Nič neostáva na povrchu, vždy ide do hĺbky. Keď už som z hádaniek a zložitosti Ali Smith po niekoľkých mesiacov prekladateľského boja unavená, smejem sa sama sebe, že Ali Smith mi je druhou univerzitou. Učím sa pri nej mnohé veci. Ak som si teda jednotlivé diely porovnávala, bolo to skôr nevedomky.

Každá kniha je voľná a ročné obdobie je nielen črtou atmosféry, ale aj hybnou silou a statusom kľúčových postáv. V ktorom ročnom období ste sa zatiaľ identifikovali najviac?

Jar mám ešte len rozpracovanú, takže môžem porovnávať asi len Jeseň a Zimu. Moje obľúbené ročné obdobia sú v reálnom živote jeseň a jar, no priznám, že z dvoch preložených kníh mám špeciálny vzťah práve k Zime a k postave chudobnej chorvátskej študentky Lux (význam mena: „svetlo“). Tak ako Arta i mňa dostávala jej úprimnosť, čistota zmýšľania a ozajstné „svetlo“, ktoré vrhala na celý dej. Bola zosobnením zmierenia, úprimnosti a pochopenia. Toto svet dnes potrebuje, ako uvádzame i na obálke knihy – zimu, zimu samotnú. Nie túto nemastnú šedú jednotvárnosť.

Tetralógiu ročných období začala písať Ali Smith v chronológii Jeseň, Zima, Jar, Leto. Aký má takáto postupnosť podľa Vás dôvod?

Možno takýto: referendom o brexite niečo začala odpadávať, zomierať, ako lístie na jeseň. Vietor rozfúkal listy rozdelenia do všetkých strán. Zozimilo sa a vrelé vzťahy začali chladnúť. Možno Ali Smith dúfala, že zimný sneh všetko prečistí, zvýrazní bielobu a za ním príde jar nádeje a leto nového života. Napriek tomu, že „brexit sa stal“, si myslím, že Ali Smith nezúfa. Ak sa jar a leto udeje v nás, vo vzťahoch medzi ľuďmi, brexit sa stratí ako stopový prvok.

Štyri knihy ročných období sa vyznačujú výraznou intertextualitou. Pozornému oku čitateľa neuniknú rôzne odkazy, citácie a motívy inšpirované inými dielami. Ako vyzerá Vaša príprava a čo predchádza samotnému prekladu? Začínate tým, že si knihu opakovane čítate?

Neviem, či je vhodné to tu priznávať, no pri Jeseni a Zime som začínala rovno prekladať, niekedy si prečítal niekoľko strán dopredu. Asi som popri štúdiu na univerzite mala stále pocit, že som v časovej tiesni. Teraz pri Jari to je už iné, mám viac času. Keď narazím na nejasné miesto, odkaz alebo slovnú hru, ktorú nedokážem promptne vyriešiť, prípadne na citát z knihy, po ktorú musím do knižnice, zvýrazním si ho a pri opakovanom čítaní textu sa k nemu vrátim. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som sa hneď pri prvom preklade pasáže na hodinku-dve úplne zasekla a potom ešte o tom donoci premýšľala. Aby som bola efektívnejšia, lebo dnes už viem, že, áno, ten preklad budem čítať ešte aj štvrtý, aj piaty, aj šiestykrát, si nejasnosti vyznačím a idem ďalej, k ďalším nejasnostiam, haha. Samozrejme, k všetkým intertextualitám si informácie musím dohľadávať. Našťastie, dnes sa vďaka internetu môžem rýchlo dostať k množstvu informácií, bez ktorých by bol preklad ochudobnený. Ali Smith napríklad často cituje súčasných politikov, naráža na ich vyjadrenia, škandály. Jej knihy Jeseň a Zima sú tak trochu encyklopédiami hesiel, ktoré je niekedy potrebné zadať do vyhľadávača, aby sme ich význam lepšie obsiahli.

Štruktúra jazyka má v týchto knihách často experimentálnu povahu, Ali Smith sa evidentne rada hrá so slovom a jeho vizuálnym, aj akustickým potenciálom. Ako ste sa pasovali s takýmito pasážami? Potrebovali ste inšpiráciu respektíve zasvätenejšiu konzultáciu, povedzme, priamo s autorkou?

Určite by mi bodlo sa s ňou o niektorých pasážach porozprávať, konzultovať vhodnosť prekladu. Kiežby robila poznámky a návody na preklad, ako to vraj robil Umberto Eco pre prekladateľov svojich diel. So slovnými hrami som sa zväčša pasovala sama, prípadne som si pomáhala slovníkmi. Sama sa rada so slovami hrám, tvorím si úsmevné prešmyčky a potom si nimi doberám druhých. V tomto mi štýl Ali Smith vyhovoval. Chcelo to však čas, občas, alebo skôr často, i veľa času. Kým sa slovná hra v hlave vytvorí a na jazyku dozrie, uf, to trvá. No stávalo sa mi tiež, že mi napadla v okamihu, zjavila sa ako blesk z jasného neba.

Silnou stránkou Ali Smith je vytvárať dominantné literárne obrazy, často veľmi surreálne. Na akých, myslíte, stavia základoch?

Myslím si, že stavala na základoch Freudovej psychoanalýzy a francúzskeho surrealizmu, ktorý sa snažil preklenúť hranicu medzi skutočnosťou a predstavivosťou, medzi vedomím a nevedomím práve zvláštnymi obrazmi a snovými motívmi. Čitateľa môže Smithovej surrealizmus v knihách zaskočiť – Sophia sa zhovára s vo vzduchu sa vznášajúcou hlavou, ktorá raz vyzerá ako dieťa, inokedy ako kameň, Artovi sa zas v kuchyni nad hlavou zjaví útes... Dej na prvý pohľad potrhaný a nesúvisiaci však dáva zmysel a surrealizmus sa stáva podobenstvom.

Ali Smith nás poctila viacerými románmi. Ktorý z nich Vás o nej, ako o autorke definitívne presvedčil?

Čítala som od nej len romány, ktoré som prekladala/prekladám, no dúfam, že sa mi raz podarí dostať aj k jej úspešným dielam Ako byť oboje (How to Be Both), To nepodstatné (The Accidential), či Hotel Svet (Hotel World), ktoré zatiaľ v slovenčine nevyšli. Svoj majstrovský spisovateľský talent dokázala podľa mňa hneď v prvej časti tetralógie Jeseň, veď nie nadarmo sa za ňu dostala do užšieho výberu Man Bookerovej ceny. Kniha je veľmi komplexná, nie ľahko sa číta, no keď sa jej čitateľ dostane pod kožu, autorkin talent badať zreteľne. Vidieť, že všetky slová do hĺbky premyslela. Keď sa ma niekto spýta, o čom sú knihy Ali Smith, ťažko sa mi odpovedá. O všetkom, o živote. Ali Smith dokáže naozaj jedinečným spôsobom spojiť kritiku pokrytectva, byrokracie, rasizmu, nerovnosti, nezodpovedného správania sa k prírode s úvahami o starnutí, zomieraní, priateľstve, láske a čestnosti.

Hovorí sa, že mnohé knihy dokážu fungovať len uzamknuté vo svojej dobe, kde zažijú svoj význam a ďalej sa v histórii rozplývajú do stratena. Ja si nemyslím, že je to prípad aj kníh od Ali Smith. Súhlasíte? Ponúka nám pomerne silnú realitu, aj výrazný abstrakt. Vďaka čomu si budú čitatelia Ali Smith pamätať?

Ťažko sa to hodnotí, nechcem hovoriť priveľmi vzletne, všetko ukáže čas. Je pravda, že kvarteto Ali Smith má zrejme iný význam teraz, v brexitovej dobe, ako bude mať, povedzme, o tridsať rokov. Aký vzťah budú mať ľudia k realite a abstraktnu o tridsať či sto rokov, nevieme. No máte pravdu, že odkaz Ali Smith je nadčasový a bude naďalej aktuálny a veľmi dôležitý: treba kopať do hĺbky, nielen „kultivovať“ po povrchu.Núti nás rozmýšľať práve v kontexte doby a kultúry, v ktorej sa nachádzame. Dúfam, že si Ali Smith budeme pamätať najmä pre jej povzbudzovanie čeliť neprijatiu, sebectvu, nepriateľstvu a strachu z neznámeho.

Kristína Svrčková: Vyštudovala odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii anglický a francúzsky jazyk a kultúra na FiF UK v Bratislave. Prekladala pre portál medziknihami, vydavateľstvo Post Scriptum či Revue svetovej literatúry. Pracuje na prekladoch Tetralógie ročných období od Ali Smith (Artforum, 2019+). Venuje sa taktiež prekladu odborných textov a vyučovaniu jazykov.

Zobraziť diskusiu (0)