Talianske provincie na prahu digitálnej éry

Príbeh sa začne odvíjať na úplnom počiatku nového milénia. Annabelle s deťmi Niccolóom a Elisou žije v Bielle, ospalom mestečku, kde pracuje v odevnej továrni. V podstate celý život je výchova detí iba na jej pleciach. Všetci prežívajú doslova len tak-tak, čo sa v ich spoločnom bytí nejakým spôsobom odzrkadľuje takmer denne a vytvára to mnohé napäté stavy. Náhla zmena prichádza s nečakaným nápadom, keď sa obaja rodičia rozhodnú dať si druhú šancu. To znamená obnoviť svoje tragicky nevyrovnané partnerstvo a začať nanovo. Dôjde k hektickému sťahovaniu matky s deťmi z jednej adresy na druhú. Do podobného, akurát päťsto kilometrov vzdialeného zapadákova ukrytého pod názvom T.

Chvíľková eufória z opätovného znovuzblíženia však raz-dva pominie. Čoskoro sa staré problémy v plnej miere neodbytne prihlásia o slovo. Matka so synom sa teda vrátia tam, odkiaľ prišli, a Elisa zostáva v tichej domácnosti s otcom. Začne navštevovať miestne gymnázium, kde má od začiatku problém zapadnúť. Nakoniec sa spriatelí len s Beou, ktorej rodinné zázemie taktiež vykazuje isté trhliny a pokrivenia.

Jednotka a nula

Kamarátstvo dvoch dievčat bude mať značný vplyv na celé okolie a rôznymi smermi ovplyvní celú spleť vzťahov na dlhé roky dopredu (vlastne môžeme povedať navždy), pričom najpodstatnejšou váhou sa pochopiteľne dotkne v prvom rade ich samých. Beatrice sa v nastupujúcej internetovej dobe stane žiarivou hviezdou svetového modelingu. Elise prischne úloha celoživotnej outsiderky, sivej myšky v tmavom kúte. Jej chvíľa však so zadosťučinením napokon predsa len príde. Bude to práve ona, kto v pozícii rozprávačky zdokumentuje príbehy všetkých zúčastnených.

Prostredníctvom tohto náročného priateľstva teda Silvia Avallone cez Elisinu osobu rozohrá pôsobivé psychologické divadlo. Pre ňu je dôležitá každá postava so svojím príbehom a pohnútkami, takže sa k nej autorka snaží dostať čo najbližšie. V podstate až celkom na dreň, pričom túto skutočnosť zvláda bez toho, aby sme nadobudli pocit neúprimnej vykonštruovanosti. Práve naopak, z celej siete vzťahov najrôznejších kvalít a úrovní cítime presvedčivosť a zmysel pre realitu, nech už nám nejedna scéna pripadá hocijako absurdná. Ľudia často z rozličných dôvodov konajú nanajvýš iracionálne až skratovo a Silvia Avallone danému faktu veľmi dobre rozumie.

Iste, príde i na plastické zobrazenie vonkajšieho prostredia. To je však akoby decentne stlmené a nasvietené len tak, ako je potrebné, aby vynikli jednotliví aktéri. Toto tvrdenie môžeme aplikovať aj na novú dimenziu, ktorú nám otvorili čoraz viac a viac dostupné technológie. V texte spočiatku zastáva úlohu nenápadnej, ale s postupujúcim vývojom čoraz neodbytnejšej a pohlcujúcejšej entity. Áno, ide o virtuálny priestor. Tento moderný fenomén, ktorý nám mal pôvodne v každom ohľade len prospievať, akoby nám v istých veciach práveže vôbec nepomáhal. Naše už beztak dochrámané egá len skoncentrovanejšou formou ďalej (re)deformuje. Každému nejako, v závislosti od jeho podstaty. Nakoniec to vyznieva tak, že nešťastné duše pred sebou samými nič nezachráni. Ani masívny pokrok zakódovaný v chladnom tepe binárnej sústavy.

V neformálnosti je sila

Veľkou autorkinou devízou pri spracúvaní týchto tém je výborne zvládnutý jazyk. V správnom zmysle obyčajný, neakadenický a civilný. Moderný, ale bežný, ak už nechceme povedať hovorový. Nechýba cit pre britké postrehy, také vlastné ženskému oku, uveriteľnú atmosféru či občasné humorné i tragikomické momenty. Silvia Avallone je vynikajúca pozorovateľka, ktorá nás dokáže osloviť skutočne čitateľnou až chytľavou formou bez toho, že by sa znižovala k lacnému vtieraniu.

Priateľstvo je aktuálny a aj vyložene potrebný text rozoberajúci viacero veľmi osobných tém sprevádzajúcich hľadanie vlastnej osobnosti v súčasnom modernom svete. Okrem iného vraví aj to, že v tejto neľahkej ceste pádnejšie povzbudí a pomocnú ruku podá reálne umenie než hlúpa webová prázdnota, ktorou je zavírený celý svet. A to je vždy veľmi pozitívne zistenie.

Silvia Avallone: Priateľstvo

INAQUE, 2022 (edícia Pandora)

Preklad: Ivana Dobrakovová

424 strán

Zobraziť diskusiu (0)