Východné Prusko, začiatok zimy 1946. Je pár mesiacov od konca najväčšej vojnovej apokalypsy. Európa je v troskách a povojnovom chaose. Chvatne sa delí vojnová korisť a rysujú hranice nových veľmocenských teritórií.

Práve tu, na území dnešného Kaliningradu, dochádza presne k takejto eskalácii teritoriálneho tlaku zo strany červenoarmejcov. Podobne ako v Pobaltí od začiatku 30. rokov je i východopruské civilné obyvateľstvo vystavené tvrdým sovietskym represiám. V praxi to znamená zaberanie majetkov, okamžité deportácie na nútené práce, rabovanie, vraždenie mužov, starcov i detí a znásilňovanie žien – v podstate sa tu teda deje bohapustý pogrom, sprevádzaný krviprelievaním, hladom a smrťou.

Sem je zasadený príbeh malej Renáty s jej rodinou a blízkymi, ktorí v týchto otrasných podmienkach prežívajú zo dňa na deň. Dá sa povedať, že autor spísal akúsi extrémne zhustenú, viachlasovú výpoveď o daných udalostiach, kde jednotliví protagonisti v krátkych sekvenciách naliehavo prehovárajú k čitateľkám a čitateľom. Ich celkom rozvrátené životy a pohnuté osudy (v niektorých prípadoch inšpirované reálnymi osobami), zaradené v tesnom slede za sebou, prinášajú presvedčivé svedectvo o totálnej skaze.

Šlepikas túto kataklizmu zachytáva minimalisticky strohým, úsečným, chirurgicky superpresným jazykom. Žiada sa povedať, že jeho rukopis je až filmovo dokumentárny. Čo strana, to nekompromisný obraz hovoriaci jasnou rečou, po ktorom budete na ľudí pozerať zase o čosi nedôverčivejšie a pri každej príležitosti sa im začnete vyhýbať opäť o istý kúsok viac.

Autor ide rovno k veci, s ničím sa príliš nerozpisuje. Plne si vystačí s autenticky zobrazenými hrubými naturalistickými výpadmi čírej brutality. Pridá atmosféricky ladené pasáže, ktorým dominujú až básnicky stvárnené scény temných mrazivých nocí, ponurých nepreniknuteľných lesov, plných dosýta nažraných vlčích svoriek, spálenej zeme, rozborených obydlí a neprirodzeného mŕtvolného ticha, ktoré však desivým spôsobom hovorí za všetko. Šlepikas jednotlivé atribúty prepojil tým najfunkčnejším spôsobom, to znamená bez lacného citového vydierania.

I preto jeho útla novela disponuje takou neľútostnou ťažobou, že možno prekoná aj nejednu oveľa hrubšiu historickú monografiu. V každom prípade ide o výborné rozprávanie o vojne s jej ráznym odsúdením a silným mierovým apelom.

Alvydas Šlepikas: Jmenuji se Maryte

Vydal: Odeon, 2020 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Věra Kociánová

208 strán

Zobraziť diskusiu (0)