Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Príbeh vlčích detí ožíva v temnej historickej novele

Krvavé zvyšky zaschnuté na dne obludného vojnového kotla. Možno takto stručne by sa dala zhrnúť myšlienka historickej novely Jmenuji se Maryte od Alvydasa Šlepikasa. Tento pozoruhodný litovský spisovateľ a režisér je u nás prakticky neznámy. To by sa však rozhodne malo zmeniť práve s emisiou tohto jeho právom najoceňovanejšieho a mimoriadne dôležitého dielka. Na náš trh ho v rámci skvelej edície Světová knihovna uviedlo vydavateľstvo Odeon v preklade Věry Kociánové.

Východné Prusko, začiatok zimy 1946. Je pár mesiacov od konca najväčšej vojnovej apokalypsy. Európa je v troskách a povojnovom chaose. Chvatne sa delí vojnová korisť a rysujú hranice nových veľmocenských teritórií.

Práve tu, na území dnešného Kaliningradu, dochádza presne k takejto eskalácii teritoriálneho tlaku zo strany červenoarmejcov. Podobne ako v Pobaltí od začiatku 30. rokov je i východopruské civilné obyvateľstvo vystavené tvrdým sovietskym represiám. V praxi to znamená zaberanie majetkov, okamžité deportácie na nútené práce, rabovanie, vraždenie mužov, starcov i detí a znásilňovanie žien – v podstate sa tu teda deje bohapustý pogrom, sprevádzaný krviprelievaním, hladom a smrťou.

Sem je zasadený príbeh malej Renáty s jej rodinou a blízkymi, ktorí v týchto otrasných podmienkach prežívajú zo dňa na deň. Dá sa povedať, že autor spísal akúsi extrémne zhustenú, viachlasovú výpoveď o daných udalostiach, kde jednotliví protagonisti v krátkych sekvenciách naliehavo prehovárajú k čitateľkám a čitateľom. Ich celkom rozvrátené životy a pohnuté osudy (v niektorých prípadoch inšpirované reálnymi osobami), zaradené v tesnom slede za sebou, prinášajú presvedčivé svedectvo o totálnej skaze.

Šlepikas túto kataklizmu zachytáva minimalisticky strohým, úsečným, chirurgicky superpresným jazykom. Žiada sa povedať, že jeho rukopis je až filmovo dokumentárny. Čo strana, to nekompromisný obraz hovoriaci jasnou rečou, po ktorom budete na ľudí pozerať zase o čosi nedôverčivejšie a pri každej príležitosti sa im začnete vyhýbať opäť o istý kúsok viac.

Autor ide rovno k veci, s ničím sa príliš nerozpisuje. Plne si vystačí s autenticky zobrazenými hrubými naturalistickými výpadmi čírej brutality. Pridá atmosféricky ladené pasáže, ktorým dominujú až básnicky stvárnené scény temných mrazivých nocí, ponurých nepreniknuteľných lesov, plných dosýta nažraných vlčích svoriek, spálenej zeme, rozborených obydlí a neprirodzeného mŕtvolného ticha, ktoré však desivým spôsobom hovorí za všetko. Šlepikas jednotlivé atribúty prepojil tým najfunkčnejším spôsobom, to znamená bez lacného citového vydierania.

I preto jeho útla novela disponuje takou neľútostnou ťažobou, že možno prekoná aj nejednu oveľa hrubšiu historickú monografiu. V každom prípade ide o výborné rozprávanie o vojne s jej ráznym odsúdením a silným mierovým apelom.

Alvydas Šlepikas: Jmenuji se Maryte

Vydal: Odeon, 2020 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Věra Kociánová

208 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Jmenuji se Maryte

Jmenuji se Maryte

Šlepikas Alvydas

Jmenuji se Maryte – věta, kterou se šestiletá Renata naučí litevsky a opakuje ji jako zaříkadlo proti všemu zlému. Pochází totiž z městečka ve Východním Prusku, z dnešní Kaliningradské oblasti, a má tu smůlu, že je Němka.

Kúpiť za 11,56 €

Podobný obsah

Bál šílených žen

Recenzie

Bál šílených žen

Ešte len debut a už taký ohlas! Nutné rieknuť, že zaslúžený, lebo prvotina Bál šílených žen od francúzskej spisovateľky Victorie Mas to tam prosto má. Štvorica ocenení, pripravovaný filmový prepis či slušný čitateľský ohlas, to je na začiatok určite dostatočná satisfakcia. My sa môžeme pokochať napríklad skvelým českým (už je aj slovenské) vydaním z Odeonu, kde sa v rámci edície Světová knihovna jeho prekladu zhostila vždy výborná Alexandra Pflimpflová.

Psí park

Recenzie

Psí park

Populárna fínsko-estónska spisovateľka Sofi Oksanen sa opäť hlási o slovo s novým románom. Novinka Psí park je posledný diel voľnej „estónskej tetralógie“, odohrávajúcej sa približne od 30. rokov minulého storočia až takmer po súčasnosť. Cyklus v prvom pláne mapuje historický vplyv sovietizácie či rusifikácie nielen estónskeho územia, ale i podstatnej časti východnej Európy. Všíma si, akým spôsobom tento proces prehovoril do existencie mnohých jednotlivcov i celých komunít. Najčerstvejší text, ktorý nedávno vyšiel v edícii Světová knihovna českého vydavateľstva Odeon v klasicky výbornom preklade osvedčenej Lindy Dejdarovej, túto zložitú problematiku reflektuje v ďalších originálnych náhľadoch.

Doktor Živago

Recenzie

Doktor Živago

Pred pár dňami uplynulo jedno pomerne významné výročie. Ubehlo už 131 rokov odvtedy, ako sa narodil Boris Pasternak. Slávny ruský spisovateľ, básnik a prekladateľ má vo svetovom literárnom kánone navždy svoje čestné miesto. V prvom rade sa preslávil ako výnimočný autor poézie. Už len za ňu by si právom vyslúžil Nobelovu cenu za literatúru. Paradoxne ju však nakoniec dostal za dielo prozaické.