Hlavným impulzom, ktorý viedol k napísaniu knižky, bola rola matky náhle odlúčenej od svojho syna stojaceho na prahu dospievania. Dhuodinho syna Viliama otec Bernard zveril do družiny kráľa Karola Holého na pozadí politických zmien vrcholiacich Verdunskou zmluvou z roku 843. Dhuoda náhly odchod syna niesla veľmi ťažko, stratila možnosť pripraviť svojho syna na vstup do sveta dospelých. Pomocou Príručky ho chcela pripraviť na komplikovaný svet dospelých radami, ktoré by ho priviedli k dobrému a dlhému životu.

Práve vďaka Príručke otvorila Dhuoda historikom okno do hlbokého a bohatého myšlienkového sveta najvyššej franskej spoločnosti, ktoré sa významne dotýka niekoľkých oblastí vtedajšieho života vo Franskej ríši: vnímania kresťanskej viery v najvyššej spoločenskej vrstve, hierarchie a spoločenských vzťahov najvyššej aristokracie a predstáv o vzdelávaní detí, ale i žien. Zároveň sa môžeme ponoriť aj do emócií clivoty za synom a strachu z blízkej budúcnosti (parafrázujúc Dhoudu), „pohromy tepajíci tento nešťastný svět sa množili a valili jedna za druhou“.

Samotné dielo Dhuody Liber manualis ad filium je rozdelené do troch častí – úvodu, ponaučení a zhrnutia vo veršoch. V pomerne rozsiahlom úvode Dhuoda presne opísala svojmu synovi dôvody a príčiny, prečo sa rozhodla napísať Príručku, akým spôsobom ju má čítať a prehľad jednotlivých kapitol. Súčasťou úvodu je aj Předmluva, v ktorej Dhuoda opisuje životný príbeh ich rodiny. Zároveň z nej môžeme vycítiť Dhuodinu neistotu a strach z ďalšieho vývoja po smrti cisára Ľudovíta Pobočného.

Hlavnú časť tvorí deväť kapitol. Prvé dve kapitoly sú venované výlučne kresťanskej viere – Bohu, Sv. Trojici a význame modlitieb. Tretia kapitola sa začína dôrazom na preukazovanie úcty a rešpektu voči otcovi. Neskôr sa Dhuoda v ponaučeniach zamerala na spôsoby, ako vystupovať v prostredí kráľovho dvora, najvýznamnejších aristokratov a tiež v prostredí urodzených a neurodzených. Uvedené podkapitoly oceňujú historici. Vďaka nim môžu presnejšie spoznať fungovanie vzťahov v najvyššej franskej spoločnosti. Ďalšie kapitoly IV a V sú venované radám do bežného života, čiže ako sa vyvarovať nevhodného správania alebo ako zvládať rôzne útrapy, ktoré sa môžu vyskytnúť. Slovami Dhuody: „Napomenutí, abys napravil své chování z různých hledisek.“

V nasledujúcich kapitolách VI a VII sa Dhuoda obracia na Viliama, aby sa snažil dosiahnuť cnosť prinášajúcu osem blažeností a tiež aby dosiahol svoje druhé zrodenie. Pre historikov zaoberajúcich sa fenoménom detstva sú práve tieto dve kapitolky veľmi zaujímavé z dvoch hľadísk. V staršej literatúre sa objavuje názor, že deti boli veľmi skoro vnímané ako malí dospelí a spoločnosť nemala porozumenie pre ich kognitívny vývoj. Dhuoda sa však vo svojej príručke obracia na Viliama slovami: „Neodvážila jsem se popsat ti synu, tyto blaženosti podle pořádku svatého evangelia (ani toho nejsem hodna)... podala jsem ti výklad ušitý na míru tvému věku.“ Riadky naznačujú, že spoločnosť si uvedomovala nepripravenosť 14-ročných detí postihnúť mnohé komplikované záležitosti sveta, či už náboženské, alebo spoločenské. Zároveň ďalšie riadky naznačujú, že to boli predovšetkým matky, ktoré sa starali o vzdelávanie a najmä náboženskú výchovu detí a dokázali výklad prispôsobovať veku dieťaťa.

Za dôležitú súčasť života Viliama považovala Dhuoda modlitby a Viliamovi zanechala v kapitole VIII dlhý zoznam modlitieb, ktoré sa má pravidelne modliť. Obzvlášť zdôraznila modlitby za otcových zosnulých príbuzných. Svet čísel bol v ranom stredoveku veľmi dôležitou súčasťou života, no najmä ich symbolika. Poučenie o nich našiel Viliam v kapitole IX. Posledné kapitoly X a XI sú akýmsi zhrnutím, v ktorom matka prostredníctvom veršov zopakovala rady a ponaučenia, ktoré v predchádzajúcich kapitolách starostlivo uviedla a vysvetlila.

Dhuoda napísala Príručku v ťažkých životných chvíľach, odlúčená náhle od svojich detí. V jej texte dodnes vystupuje clivota za deťmi, túžba po ich prítomnosti a nesmierne veľký strach o ne. Je to trochu paradox, že z veľkého smútku matky majú dnes historici dielko, ktoré im prináša radosť z poznávania myšlienkového sveta prvej polovice 9. storočia vo Franskej ríši.

Dhuoda: Příručka pro syna. Ideální portrét šlechtice karolínske doby

Preklad, úvodná štúdia a komentáre: Jana Daňhelová

Argo, 2021

Zobraziť diskusiu (0)