Otázky žiakov IV. B zo ZŠ Tvrdošovce:

Prečo ste sa rozhodli byť spisovateľkou?

Vymýšľať a písať príbehy ma vždy bavilo. Píšem, odkedy som sa naučila písať tlačeným písmom. No a v jednej chvíli si ma písanie akosi našlo, veľmi som to neplánovala.

Čo Vás inšpirovalo k napísaniu knihy Fantazmagorický kamarát?

Asi slovné hračky, také veci ako škvrtok a motant. Okolo nich vyrástli postavy, ktoré ich rozprávajú, a postupne vznikol i príbeh.

Bolo náročné napísať túto knihu?

Nie. Knihu som vlastne pôvodne písala vo fínčine a bola zábava vymýšľať si prešmyčky a skomoleniny.

Ako dlho ste ju písali?

Neviem, asi rok alebo dva.

Koľko ste mali rokov, keď ste napísali prvú knihu?

Prvú knihu som vydala, keď som mala tridsať, ale svoje memoáre som napísala už v dvanástich rokoch.

Ktorá bola Vaša prvá kniha?

27 čiže smrť robí umelca, tá bola skôr pre dospelých, aj keď jedným z rozprávačov bola plyšová hračka Pán Prasiatko.

O čom je táto kniha?

Je o túžbe dokázať niečo skôr, než bude neskoro, než človek stratí ideály a akosi sa vzdá sám seba. A potom trochu o umení a o rodine, o fínskom vidieku a o bezcieľnom jazdením autom.

Aké iné knihy ste ešte napísali?

Napísala som tri romány pre dospelých a asi päť kníh pre deti. Z nich mám stále asi najradšej Žirafiu mamu a iné príšery, zbierku krátkych príbehov. V tejto chvíli pripravujem román do Fínska a vlastný preklad svojho iného románu do slovenčiny. Bude sa volať 56, či?

Ktorá kniha sa Vám najlepšie písala?

Ťažká otázka. 56 sa narodila sama od seba, písala sa sama a ľahko, ale bavili ma textové experimenty v Antihrdinovi. Napríklad, ako vyzerá, keď niekto číta zle, nesústredene, preskakujú mu riadky, veci sa slučkujú atď.

Píšte v slovenskom aj vo fínskom jazyku?

Áno.

Otázky žiakov IV. B z Katolíckej spojenej školy:

Ako Vám napadlo napísať knihu Fantazmagorický kamarát?

Asi sa to začalo slovnými hračkami, takými vecami ako škvrtok a motant. Okolo nich vyrástli postavy, Papu-Pau, Gepard a mamut Heňo, ktoré ich rozprávajú, a postupne vznikol i príbeh.

Podľa čoho ste jej dali názov?

Predsa podľa kamaráta geparda, ktorého si v hlave vyfantazmagoríruje dieťa Papu-Pau. Knihu som napísala pôvodne vo fínčine, tam sa volá Mielikutitusystävä, čo je spojenina a skomolenina slov imaginárny kamarát a štekliaci kamarát.

Ktorú časť tejto knihy máte najradšej?

Mám rada gepardove šialené príbehy a kanálovú pasáž, keď sa zoznámia s mamutom Heňom. Mamuty ma už dlhší čas fascinujú.

Koľko kníh ste dokopy napísali?

Podľa toho, či sa počítajú aj preklady a prepisy mojich vecí z fínčiny do slovenčiny a naopak, niečo medzi deväť a pätnásť. Z toho je asi polka pre deti. Viem, že sa nemá vravieť polka, ale čo už.

Akými jazykmi rozprávate?

Po slovensky a fínsky asi najlepšie, po anglicky, česky a trochu taliansky a veľmi mizerne po nemecky. To je asi všetko, čo ako-tak ovládam, ale učila som sa ich omnoho viac.

Pozeráte nejaký seriál?

Asi Vás sklamem, ale nie.

Čo rada jete?

V lete jednoznačne zmrzlinu.

Ako sa volá Váš manžel?

Žiadneho nemám.

Ako oddychujete?

Chodím a celkom rada spím.

Koľko máte rokov?

Narodila som sa v novembri 1980, vypočítajte si. ????

Viac informácií o súťaži S knihou do neznáma nájdete na stránkach Knižnice Antona Bernoláka.

Použité ilustrácie: Martina Matlovičová: Fantazmagorický kamarát

Zobraziť diskusiu (0)