Marta Slizová
5.9.2025
Rosella Postorino: Len som ťa miloval
Romány sa rodia v čase a priestore dní, nocí a najmä myslí posadnutých myšlienkou čosi uchovať a zvečniť. Najmä tie, ktorých vznik podnieta dejiny. Na jar v roku 1992 začalo obliehanie Sarajeva po vyhlásení Bosny a Hercegoviny. Takmer štyri roky beznádeje, krutosti, obáv, podčiarknuté a zosobnené v tisíckach mŕtvych ľudí. Na pozadí tohto života sa však odohráva aj každodenná všednosť: ľudia sa milujú a sobášia, plodia a rodia sa deti, rastú a dospievajú, vznikajú ďalšie a ďalšie vzťahy, vo všetkom tom chaose sa deje aj čosi bežné a nežné, hoci okolnosti sú neúprosné a možnosti limitujúce.
Ako vojna odtrháva matky od detí a deti od matiek
Za každou vojnou a násilím sa nesie zdanlivý ideál urobiť niečo „dobré“. V skutočnosti niet vojny, ktorá by priniesla čosi pozitívne, a niet slov, ktoré by dokázali autenticky popísať jej hrôzy a úskalia. Prázdne slová a ideály, za ktorými sa toto všetko skrýva, nič vzletné a hodnotné, za čo by stálo zabíjať, vraždiť a rozvracať životy. Nikdy. Nikdy predtým a nikdy potom. Napriek tomu sú vojnové konflikt a agresia moci všadeprítomné ešte aj dnes, ľudia hladujú, chradnú a zomierajú. Ľudská dôstojnosť dostáva na frak.
Len som ťa miloval je príbehom osirelých a opustených detí, ktoré z bezpečnostných dôvodov transportujú zo Sarajeva do Talianska, aby strach z bombardovania a straty života nahradil pocit bezpečia a obyčajná každodennosť. Rosella Postorino píše o ich krehkosti, rozštvrtenosti, emocionálnej aj fyzickej, o snoch, o nekonečnom, sužujúcom hlade a túžbe po jedle. Najmä však po matke, po tom bezpečnom prístave tepla a pochopenia.
Vojnový konflikt sa však nekončí a deti trpia v odlúčení aj naďalej. Niektoré menej, niektoré viac. Medzičasom sú z nich tínedžeri, dospelí, niektorí zabúdajú v snahe resetovať svoj život a začať žiť nanovo, vymazať bolesť a sklamania, prekryť ich novým náterom. Lesklým, pekným, lebo Sarajevo bolo, Taliansko je. Iní sa nedokážu pohnúť z miesta, stagnujú alebo sa dokonca prepadajú a poddávajú sa pästiam života.
Hutný román nehy, bolesti, sklamania a nových začiatkov
Dominantnou témou je láska, vnútorný nepokoj a neutíchajúci pocit žiaľu, rôzne závislosti či toxické vzťahy. Atmosféra románu je často bezvýchodisková a nešťastná. Najmä keď pokrývajú surové osudy detí a ich rodičov zdeformované životy, ktoré sa nedokážu posunúť vpred, hoci je už dávno po vojne. Ľudia, ktorí sa pred ňou nevedeli nabažiť jeden druhého, sú si vzdialení a odcudzení, vzťahy sú natrvalo zničené a to, čo pred vojnou dávalo zmysel, po nej už často nedáva.
Rosella Postorino: Len som ťa miloval
Literárna bašta, 2024
Preklad: Eva Mesárová
374 strán
