Nuž, kto je mŕtvy, už sa nemôže brániť. Toto pravidlo zase môžeme bezpečne aplikovať na diplomatické ignorovanie posledného priania veľkého spisovateľa, ktorý sa chcel k svojej životnej tvorbe postaviť dosť fatalisticky. Našťastie pre nás, nanešťastie možno pre neho, valná väčšina tvorby sa zachovala, a tak svetová literatúra neprišla o svoje nevyčísliteľné bohatstvo, ktorého charakteristickými znakmi sú absurdita, sen na pomedzí reality a byrokratické peripetie, s akými sa na dennom poriadku Franz Kafka stretával a komponoval ich do svojej tvorby.

Čriepky sú pre Kafku v širokom zmysle slova charakteristické. Romány Nezvestný (Labyrint, 2007) a Zámok (Galén, 2020) zostali nedokončené, a keby sa vyplnila jeho posledná vôľa, celková tvorba tohto „pražského Nemca“ by doslova ľahla popolom. Prvá kapitola sa orientuje na zvláštnosti lemujúce pestrú osobnosť Franza Kafku. Na prvý pohľad by sa nezainteresovanému okoloidúcemu mohlo zdať, že ide o obyčajného úradníka s mladistvou tvárou, v ktorej dlhé roky driemalo dieťa. Milo nás o tom presviedča aj krátka kapitola Flirt, ktorá sa rozpráva so sedemnásťročnou kráskou kľačiacou v okne.

„… Hodně jsme se pak spolu smáli. I když já jsem mrzl dole a ona nahoře v otevřeném okně. Ňadra měla přitisknutá ke zkříženým pažím a zřejmě u okenního parapetu klečela. Bylo jí 17 let a mně hádala 15‒16, což si během celého našeho hovoru nedala vymluvit.“ (s. 69)

Vzácny je stručný, ale intenzívny náhľad do jeho interpersonálnych vzťahov, do obchodných plánov, tiež pohľad na manželstvo, flirty a priateľstvá. Jeho vlastný otec zastával myšlienku, že ak má všetko v milostnom živote fungovať, potrebuje sa ventilovať s ľahkými ženami, aby zabránil prípadnej manželskej katastrofe, hoci toto mohlo byť jej alternátorom. Sám Franz Kafka tiež videl potenciál v lacnom, no kultúrne bohatom cestovaní, aké v protiváhe bedekrov pomýšľal so svojím priateľom, židovským spisovateľom Maxom Brodom, ponúkať širokej verejnosti v lacných sprievodcoch.

Kafka svojím nekonečným písaním vyvažoval svoju strohú administratívnu profesiu, ktorú v kancelárii zameranej na poistné udalosti robotníkov riešil, dojímajúc sa nad ich osudom. Sám ich považoval za úbohých ľudí, ktorí sa domáhali svojho svätého práva spravodlivosti. Svoje konformné a formálne úradnícke vystupovanie konfrontoval so spisovateľskou kreativitou a neraz sa nedokázal ubrániť prudkým zmenám nálad.

Závislosť od písania našťastie ovládala jeho myseľ natoľko, že bol v permanentnom tlaku nútený písať. Táto jeho osobnostná poloha ho zaujímala, dráždila a podporovala v ňom génia.

Keby som šiel s Kafkom na pivo

Bol by som Nikto. Prechádzal by som zákutiami centra Prahy a v duchu by som sa pripravoval na rozvážneho a charizmatického spisovateľa so svojím zamestnaním, o ktorom by veľmi nechcel hovoriť. Oboznámil by som ho so smutnou správou, že svet, v ktorom žijem, dokonale pozná jeho tvorbu, a keby sa dožil dnešných dní, bol by literárnou superstar bez nároku na súkromie. Hoci chcel, aby po jeho smrti všetka jeho tvorba zanikla. Chodieval by na vyčerpávajúce literárne čítačky, odpovedal by na kanonádu nikdy sa nekončiacich otázok a každý večer, znavený svojím poslaním, by si sadal za stôl a tvoril. Možno by to netrvalo dlho. Prílišný záujem o jeho tvorbu by ho podroboval neutíchajúcim nárokom, uvedomoval by si svoj formát a časom by sa z neho stal zatrpknutý génius.

Nadovšetko by miloval svoje súkromie, pracovný stôl a myslím si, že by bol výrazne ochudobnený o možnosti strácania, ktoré by konfrontoval so snom, kde nikdy nie je podstatným hrdinom. Jeho príbehy sú senzitívne, poznajú povahu antagonistov, vedľajších postáv aj inštitúcií, do ktorých sa mu nikdy nepodarí úplne vidieť. Spolu s Georgom Orwellom by sa porozprávali o jeho románe 1984 (1949) a Veľkom bratovi. Aldous Huxley by rozprával o svojom Prekrásnom novom svete (1932) a Karel Čapek by rozoberal model Rossumových univerzálnych robotov vo vedecko-fantastickej dráme R. U. R.

Dali by sme si pár pív a na záver by mi poprial, aby som sa uvoľnil a dal váhu svojim snom. Všetko by som spracúval pred Chrámom svätého Mikuláša na Malostranskom námestí. Dnes sa mi sníval Mitana a vyčítal mi, že fyzicky nemám doma jeho romány. Kúpil som si všetky naraz.

Reiner Stach: To že je Kafka?

Argo, 2021

Preklad: Vratislav Slezák

Recenznú knihu poskytlo kníhkupectvo Kosmas.

Zobraziť diskusiu (0)