Byť bez domu, ale mať domov

Tuláci bez pevného ukotvenia. Moderní nomádi na kolesách bývajúci v pohyblivých príbytkoch v podobe pojazdných autokaravanov či obytných prívesov. Žijúc na extrémne zminimalizovanom priestore brázdia nekonečné americké cesty všetkými dostupnými smermi. Zväčša ide o ľudí vyššieho či priamo dôchodkového veku, takže staršia i vyslovene stará generácia má v tejto zvláštnej komunite skutočne dominantné zastúpenie. Je nutné poznamenať, že drvivá väčšina týchto ľudí prináleží k belošskej časti americkej populácie, pričom aj tento jav je v hlbších vrstvách autorkinej reportáže dostatočne jasne ozrejmený.

Bez nehnuteľností, nepripútaní k jednému miestu, presúvajú sa kvôli zárobkom za rôznymi sezónnymi prácami do rozličných od seba neraz veľmi vzdialených, regiónov. Počas predvianočných sezón pracujú ako príležitostní brigádnici v obrovských skladoch Amazonu, robotujú na farmách v dobe úmorných repných kampaní, spravujú a udržiavajú v prevádzkovej čistote letoviská či autokempy. Prosto vykonávajú mnohé a mnohé prakticky neviditeľné práce, ktoré často bývajú mimoriadne namáhavé a zásadne vždy biedne platené.

Keď americký sen páchne po mrcine

Jessica Bruder s týmito pútnikmi za nádenníckym dolárom aktívne prežívala viac než tri roky. Po Spojených štátoch kvôli tomu najazdila cez 24 000 kilometrov, zozbierala a zaznamenala množstvo pohnutých príbehov o veľmi rôznych ľuďoch, na základe ktorých si na tento vážny sociálny úkaz vieme vytvoriť ucelený pohľad.

Napospol sú to slušné, prispôsobivé, bezproblémové a empatické individuality. Poctivo, tvrdo pracujúci Američania pochádzajúci viac-menej z radov zdanlivo existenčne stabilnej strednej triedy. Žiaľ, ich varovne výrazný počet sa nijakým rapídnym spôsobom neznižuje, a to je naozaj znepokojivé zistenie.

Dôvody, pre ktoré sú títo jednotlivci takpovediac systémom vytlačení na okraj záujmu, môžu byť všelijaké. Osobné neúspechy a zlyhania, zdravotné komplikácie, nemožnosť zamestnať sa v tom-ktorom pracovnom segmente kvôli „vekovej neatraktivite“, rozkývané finančné trhy a na ne nadväzujúce bankroty v niektorých podnikateľských oblastiach. To prináša nedostatok peňazí na dlhodobé pokrývanie zaužívaných životných štandardov. Mnohí takto dotknutí sú preto nútení hľadať (a nachádzať) alternatívne riešenia práve vo forme tohto moderného putovania.

V niektorých a prekvapivo nie celkom ojedinelých prípadoch môžeme pri takýchto zmenách hovoriť aj o istom zastabilizovaní životnej situácie. Nemálo respondentov totiž pomerne nadšene vraví, že hoci prežívajú kdesi na okraji, zároveň nadobudli nevídanú voľnosť a nezávislosť. Zdarne sa im podarilo vyviazať sa z pekelnej dlhovej pasce a navyše získali nové a často veľmi obohacujúce priateľstvá či akési nebiologické „rodinné“ väzby. Aj nomádi na kolesách totiž zvyknú pestovať pozoruhodne pestré kultivary komunitného života.

Môžeme bez problémov uznať, že aj tento takpovediac nanútený spôsob existovania iste disponuje akýmsi drsne romantickým čarom, čo sa vôbec nevylučuje aj s milým zistením, že hádam každý z týchto ľudí by po sebe rád zanechal niečo trvalé a zmysluplné. Onen Damoklov meč tu však celkom neodbytne visí zosobnený v jedinej načisto skľučujúcej otázke: „Čo so mnou nakoniec bude, keď naozaj nebudem vládať a už teraz ledva vyjdem?“

Jessica Bruder tieto závažné faktory s riadne zemitou priamočiarosťou veľmi naliehavo reflektuje. K téme pristupuje skutočne zblízka, takže spracúvaným súvislostiam nechýbajú viaceré konkrétne štatistické údaje a pevné čísla, ktorým vhodne sekunduje i zodpovedajúci historický exkurz do amerického dvadsiateho storočia. Netreba sa však obávať žiadnej faktickej presýtenosti. Text je vyvážene napísaný, vďaka čomu i takto neľahká látka lezie do hlavy dostatočne ľahko, ale informačne výdatne a bez pocitu povrchnosti.

Země nomádů je preto po každej stránke reprezentatívny prienik do temných útrob absolútne najvýkonnejšej svetovej ekonomiky, ktorá však v rámci všetkých rozvinutých štátov produkuje i najextrémnejšiu majetkovú nerovnosť. Jessica Bruder s razantnou účasťou píše o dôvodoch, kvôli ktorým to tak je.

Jessica Bruder: Země nomádů

Absynt 2021, (edícia Prokletí reportéři)

Preklad: Roman Jakubčík a Alena Snelling

344 strán

Zobraziť diskusiu (0)