Záhadný príchod za zvuku včelích krídiel

Rozprávanie sa rozprestiera na skutočne rozsiahlej časovej pláni. V podstate pokrýva obdobie od poslednej tretiny predminulého storočia po neveľmi vzdialenú minulosť. Situované je prevažne do severomexických regionálnych štátov a sleduje spletité príbehy viacerých generácií rozvetvenej rodiny Cortésovcov Moralesovcov. Klan je usídlený na statku blízko jedného z miestnych mestečiek a vedie tradičný spôsob života v podobe spravodlivých patriarchov obrábajúcich poľnohospodársku pôdu. V období krátko pred prvým svetovým vojnovým besom do ich ustáleného životného rytmu vstúpi tajomná udalosť.

Stará pestúnka Reja nájde pod mostom opusteného novorodenca. Chlapca, ktorého skutočný pôvod zostane pre všetkých navždy záhadou, chráni roj včiel. Ich prítomnosť ho má sprevádzať už navždy. Najdúchova znetvorená tvár u nových tútorov vzbudzuje ľútosť a dobrodenie, ale v širšom okolí to každý tak necíti. Niekto v Simonopiovom postihnutí vidí zlé znamenie – ciachu diablovu, ktorá na ľud privolá nešťastie a pohromu. Zákvas predchádzajúci neodvratnému ničivému stretu svetla a tmy tak môže pomaly bublať celé nasledujúce roky. Kým príde k rozhodujúcej kolízii, prihodí sa mnohé v šírom svete, na domácej pôde i v rodinnom kruhu, kde Simonopio a jeho usilovné priateľky zaujmú pevné postavenie. Jeho nepochopiteľná schopnosť spočívajúca v ohromnej predvídavosti ho napasuje do pozície akéhosi anjela strážneho Cortésovcov Moralesovcov, čo v konečnom dôsledku zásadne ovplyvní existencie mnohých zúčastnených.

Historická exkurzia zahalená v opare nadprirodzena

Sofía Segovia nenecháva nič na náhodu. K spracúvanej tematike pristupuje zodpovedne a s patričnou erudíciou, takže predsa len objemnejší text neunavuje a nevyvoláva potrebu „na chvíľu to odložiť“. Vcelku svižnému tempu dominujú dve rozprávačské perspektívy: nestranné pozorovateľské oko je prekladané hlasom jednej z hlavných postáv. Oba pohľady sa vhodne podporujú a pri inak sympatickej priamočiarosti vytvárajú spletité vetné riečište. Niet v ňom núdze o plynulý tok, pokojné ramená ticho vegetujúce v príjemnej tôni či inde zas živo klokotajúce spodné prúdy. Autorka štedro čerpá z neraz veľmi pohnutých dejinných okamihov svojej domoviny, pričom jej výrazu nechýba úprimné zanietenie sprevádzané širokým spektrom silných emócií.

Reálne historické postavy a deje prirodzene splývajú s vyfabulovanými, takže pre nezainteresovaného čitateľa je problém odlíšiť skutočnosť od fikcie, čo je v tomto prípade len dobre. Rafinovane prepletené príbehy totiž vynikajúco účinkujú aj samy osebe. Nemusí sa nám chcieť dôsledne v nich pátrať po pravde, ale aj tak nám ponúknu presne to, čo bolo ich zámerom. Veľké udalosti prepísané cez malé každodenné drámy, kde je nadostač pádov i drobných víťazstiev. Je tu zachytená potreba vnútorného naplnenia voňajúca poctivou prácou a vrúcnymi citmi. Značná dávka naozaj pôvabného humoru pôsobí ako čiastočná hojivá mastička na nezaceliteľné jazvy po hlbokých tragédiách. Vydestilovať si z celku viaceré ideové presahy už potom pôjde celkom poľahky. Historické ponorenie, zväčša vnútropolitický vývoj, sociálny prierez a spoločenské premeny či morálny a v neposlednom rade aj čoraz naliehavejší environmentálny apel tu rozhodne rezonujú. Prehrýzať sa cez ne v takejto forme spôsobuje pozornému čitateľstvu jedine úprimnú radosť.

Do budúcnosti bez obáv

Šepot včel je vpravde vyvážená, harmonicky vyladená textová masa s podmanivou atmosférou, hýriaca sýtymi farbami a plnými chuťami, kde to vonia zemou, kvetmi a medom. Je to uhrančivá mágia pretavená do slov presne tak, ako to má a musí byť. O budúcnosť žánru v jeho najkryštalickejšej podobe netreba mať väčšie obavy. Na panovníckom dvore kráľovnej Isabel Allende totiž smelo dvíha hlavu dôstojná nasledovníčka trónu.

Sofía Segovia: Šepot včel

Host, 2021 (dotlač prvého vydania 2022)

Preklad: Romana Bičíková

527 strán

Zobraziť diskusiu (0)