Časová os, o ktorej veľa nevieme
Všetci poznáme z učebníc dejepisu taký ten obrázok s ilustrovanou časovou osou ľudskej evolúcie. Ako sa človek postupne vzpriamoval a získaval svoju súčasnú podobu. Na priamke pod ním sú nenápadné číselné vyjadrenia priestoru, ktorý ten daný druh okupoval, a to je v skutočnosti pravý motív na drámu. Ak ideme do kontextu, odhalíme nielen človeka v jeho prirodzenom prostredí, ale aj špecifiká miest, rastlín a zvierat. Každý detail tohto obrazu je enormne farbistý a podnecuje vedu i fantáziu. Faktografická aj kreatívna stránka v harmónii provokujú obrazotvornosť. Cieľom je, okrem iného, vzbudiť pozornosť a štuchnúť do našej zraniteľnosti. Vo svojej podstate je každý živý druh iba krehkým otrokom vonkajších zmien.

Žurnalistka Elizabeth Kolbert sviežim popularizačným jazykom odhaľuje pozadie fatálnych zmien našej planéty. Čitateľom prostredníctvom trinástich úderných kapitol s obrazovým materiálom prináša pohľad na zdanlivo periférne témy potrebného všeobecného prehľadu. Oživuje ilustrácie skamenelín a dáva im relevantný informačný priestor. Osvetľuje dôležitosť obojživelníkov a pomenúva obrovské rozdiely medzi žabami. Ukazuje význam malých zmien na extrémne veľkej ploche dejín.

Žoviálnym prístupom k faktom sa na jednotlivé témy dívame aj cez humor a nadhľad. Elizabeth Kolbert pritom históriu neznevažuje, naopak, približuje ju aktuálnym jazykovým potrebám a ukazuje aj také miesta, ktoré by pri svojom bádaní fundovaní znalci opomenuli. Napríklad to, akým spôsobom sa významné poznatky pričinia o turizmus. Ani zdanlivo nenápadné skaly či botanické a zoologické objavy s vedeckým potenciálom sa totiž nevyhnú nenútenej pozornosti cestovateľov.

Aj tam hore bolo more
Keď pôjdete najbližšie autom napríklad cez Liptov, dobre si všímajte charakter tamojších hornín. Aj stereotypná scenéria pekných kopcov a nenarušenej prírody môže rozprávať veľmi starý príbeh. Ak budete mať čas nazvyš, zastavte sa v tunajších kameňolomoch a skúste obracať kamienky. Keď sa pošťastí, uvidíte na vlastné oči kus dna najstarších vôd, koralov či živočíchov v nich.

Takáto dávna história je benevolentná k vašej imaginácii. Ani geológov, paleontológov, znalcov fosílií neopúšťajú obrazotvorné inštinkty. Áno, je to veľa chémie, čítanie z objektívnych dát a znalosť dávno prekonaných máp. Každý dešifrovaný centimeter pohybu pritom odkryje hotový poklad.

Možno sa nebude blyšťať ako drahé kovy a skôr vás vydesí. Už len uvedomenie, že sme tvory hodné výskumu, nesúce potenciálne riziko vymretia, je dostatočne alarmujúcie. Napríklad keď sa pozrieme na hlodavce a ich adaptačné schopnosti, môžeme pocítiť kus vzdialenej budúcnosti, kde teoreticky nebudeme mať svoje pevné miesto. O to však v knihe Elizabeth Kolbert primárne nejde, aj keď práve pokoj po prečítaní vyžarovať nebudete. Kniha Šieste vymieranie môže byť impulzom k novému pohľadu na sebazáchovu a zistenie, že zachovať seba nemusí mať negatívne konotácie. Vďaka svojmu zdravému pohľadu síce nebudeme čarovať a manipulovať s našou planétou, no dokážeme sa na ňu dívať s pokorou a vynaložiť energiu tam, kde volá o pomoc.

Elizabeth Kolbert: Šieste vymieranie
N Press, 2022
Preklad: Erika Mazuchová

Zobraziť diskusiu (0)