Marta Slizová
25.7.2023
Sirény
Rodina. Súzvuk generácií. Podedené črty, vzorce, choroby, návyky a závislosti. Rodina často degeneruje, požiera samu seba, ničí a pustoší, vzťahy pôsobia deštruktívne, desivo, ľahostajne či bezcitne. Byť jej súčasťou neznamená vždy bezpečie. Spisovateľka Orsolya Karafiáth v románe Sirény píše o troch generáciách žien jednej rodiny, ktoré napriek komplikovaným vzťahom akoby jedna mater mala.
Anička, Manan, Anna a Miss Manna
Anička je malé dievčatko, ktoré často plače. Nie preto, že by nerozumela životu, ale preto, že mu rozumie na svoj vek až príliš. Manan je tínedžerka, tlie v nej hnev, zmätenosť, ale aj túžba ľúbiť a byť (konečne) ľúbená. Anna je dospelá žena, zakopáva tak často, ako sa len dá. Nerozlišuje deň a noc, triezvosť od opitosti. Načo. Je to ten istý život. Všetko je na hovno a všetko bolí. Miss Manna je iná – paradoxná, sčasti úspechom, sčasti zosobnením hniloby života v tej najsurovejšej podobe.
Dvadsať poviedok predstavuje jeden pútavý román
To, čo robí túto knihu pútavou, sa nachádza nielen v texte, ale aj v jeho spôsobe rozprávania. Prvé strany naznačujú, že fungujú nezávisle od seba, akoby šlo o súbor krátkych poviedok. Nuž, nie je to tak. Každá časť tejto knihy vytvára komplexný obraz o tom, kto sú postavy tohto románu, čím všetkým si prešli, čo ich formovalo, a tým súčasne odhaľuje, prečo je všetko také, aké je – ťarbavé, naturálne, nechutné, úprimné, teatrálne, agresívne, nemožné, zahanbujúce, tragické, bezcitné, miestami humorné a najmä zbedačené chľastom.
Alkohol ako dedičný hriech
Stará mama. Mama. Dcéra.
Tri generácie zničených žien. Krutosťou. Odcudzením. Sú zacyklené, smutné a zbedačené – alkoholom, úzkosťami a neschopnosťou riešiť svoj život. Prskajú, mstia sa jedna druhej, na ničom nezáleží – len na ich nešťastí, bolesti. Ich vzťahy s mužmi sú plytké, prázdne a hľadajú šťastie na miestach, ktoré im ho neprinesie. Možno chvíľkovú úľavu, falošný pocit spokojnosti, že rozumejú životu, že ho majú predsa len rady.
Nemajú a nemôžu. Ich život sužuje vnútorná ťažoba, všadeprítomná smrť, zmrzačené telá, rozpadnuté vzťahy a zrady, surová chuť ublížiť všetkým, ale zo všetkého najviac samy sebe. Zároveň žijú smiešnu frašku, že sú čosi viac než ostatní, hoci ich kumpáni sú rovnaké trosky ako ony.
Pri čítaní tejto knihy si kladiem otázku, aj ako matka, aká je úloha rodiny v živote človeka. Napadá mi len jedno: naučiť dieťa rozumieť jeho emóciám a potrebám, vytvoriť v ňom pocit bezpečia a odolnosti, že život má svoje muchy, ale dá sa prežiť v relatívnom zdraví.
Čo však vo chvíli, keď vás rodina naučí životom pohŕdať namiesto toho, aby ste ho žili?
Orsolya Karafiáth: Sirény
Brak, 2023
Preklad: Lenka Nagyová
