Trudnomyseľné a bezútešné je prežívanie osirelého dievčaťa, ktorého vykúpenie z domova je adopciou podupanej moldavskej totožnosti. Biedne radosti malej Lastočky sú úmerné množstvu pozbieraných a predaných fliaš. Život má krehkejší než ich popraskané sklenené dná. S otvorenou vnímavosťou pozoruje okolie v snahe čo najlepšie prijať nové prostredie a podmienky, naučiť sa v nich žiť prispôsobivou odolnosťou.

Lastovička Lastočka
Lastočkin príbeh je drsný ako jej červené ošúchané líca od opakovaných faciek uštedrených novou matkou. Tie prichádzajú od Tamary Pavlovny stroho, znenazdajky, po každej chybnej otázke. Pri čítaní mnou veľakrát trhlo pre krutosť, ktorá šla z neustáleho ponižovania pre vetché osvojovanie ruského jazyka. Zároveň sa na povrch predierala taká zvláštna jemnosť a intimita ako potajme vyhrievaná posteľ po obšití čipky hodvábnej bielizne. Odlišnosť národností je vyostrená cez mozaiku prevažne ženských postáv zo susedstva, školy, z práce a dôverne zrkadlí biedu za zdanlivým leskom socialistickej doby.

Cinkanie farebných fliaš
V záhrade skiel
Život na hrane
Zviazanej detskej duše
Bez svetlohry
Bez váhy
Ako Lastočkine (h)lásky

Reč Moldavska ožíva
Traumy po rozpade Sovietskeho zväzu sú v Moldavsku stále živé. Sovietske kolonizovanie, cez vytláčanie moldavského (rumunského) jazyka ruštinou, zohralo veľkú úlohu pri strate moldavskej identity. Práve na jazyk je v knihe kladený silný dôraz, a ako je to prekladateľkou spomenuté v doslove cez vyjadrenie samotnej autorky, jazyk je akousi ďalšou postavou románu. Svedectvom týchto historických skutočností je aj súčasná moldavská hymna (od roku 1994), Limba noastră – Náš jazyk.

Sklenená záhrada je silný obrazový smutnokrásny román, ktorý stojí za pozornosť. Dúfam, že o Tatiane Țîbuleac ešte budeme počuť a že slovenskému čitateľovi bude dopriaty preklad z jej diela, podobne ako to v tomto prípade brilantne predviedla prekladateľka Eva Kenderessy.

Tatiana Țîbuleac: Sklenená záhrada

Preklad: Eva Kenderessy

Brak, 2023

Zobraziť diskusiu (0)