„Vždy som mala talent vidieť sa očami svojho nevlastného otca, lenže väčšinou som bola malý, zakrpatený tvor, ktorý mu bránil v živote. Teraz som sa v mesačnom svite zmenila: s rozpaženými rukami ako lodný sťažeň som plávala záhradou proti vetru, ako nočný motýľ, nekonečne ľahký.“ (s. 85)

Tessa Hadley svojej hrdinke, rozprávačke príbehu Stelle, poriadne naložila, a to už od detstva. Niežeby bola na svete jediná, ktorá sa deň čo deň musí pasovať s podobnými problémami, práve naopak, žien ako Stella je na svete veľa, a práve preto je jej príbeh taký dôležitý. Určite sa s ním totiž stotožní nejedna čitateľka. Ak aj nemáte podobne zložitý osud a nežijete v Anglicku, zaiste sa v Stelle nájdete, teda aspoň v niektorých momentoch – či už pôjde o detstvo, pubertu, mladosť, alebo zrelý vek. Stella pôsobí viac ako skutočná osoba – ako kamoška od susedov či kolegyňa z práce – než ako románová postava, za čo môže práve jej plastické vykreslenie. Pomaly sa začítate do jej rozprávania v prvej osobe, pri ktorom budete mať pocit, že s ňou sedíte na káve a počúvate jej úprimnú spoveď. Sprvu si možno pomyslíte, že hoci sa táto kniha príjemne číta, v konečnom dôsledku nebude ničím výnimočná, avšak zrazu zistíte, že si vás Stella (teda Tessa Hadley) tak omotala okolo prsta, že nedočkavo otáčate stránku za stránkou, hltajúc každé slovo, pričom po dočítaní si poviete, že nakoniec výnimočná predsa len je.

„Uvedomila som si, že celý sled reakcií na stretnutie s Macovou manželkou je ako nahromadený pocit viny, ktorý by mohol vypadnúť z mojich viktoriánskych románov. Ale čo ak sa ich autori nemýlili? Čo ak mala sentimentálnosť k životnej pravde bližšie a cynizmus bol len únikom?“ (s. 177 – 178)

Ako sa píše na obálke knihy, autorka je skvelou pozorovateľkou citových a myšlienkových pohnútok mužov a žien a ich vzájomných vzťahov. Veľmi pútavo dokáže rozpovedať príbeh ženy, ktorá sa stále hľadá, ovplyvnená životnými situáciami, v ktorých sa práve ocitla, o jej bežných starostiach i radostiach života, ale aj vnútorných bojoch. Po celý čas budete Stelle fandiť, občas krútiť hlavou nad jej rozhodnutiami a správaním, pričom v tom všetkom precítite jej ľudskosť a prirodzenosť. Miestami mi štýlom rozprávania pripomínala Elenu Ferrante, preto ak sa vám páčia jej knihy, určite si obľúbite aj Tessu Hadley.

„Uľavilo sa mi, konečne som bola bystrá. Dlho som si musela svoju inteligenciu strážiť – nie preto, že by bola nebezpečná alebo zakázaná, ale preto, že som pre ňu vo svojom každodennom živote nemala využitie. V nesprávnom kontexte je inteligencia len paralyzujúcou ťažkopádnosťou.“ (s. 182)

Okrem – napriek podrobným opisom vnútorného prežívania hrdinky – dynamického deja kniha ponúka aj rôzne podnety a úvahy na zamyslenie, takže je jednak pomerne ľahkým a príjemným čítaním, jednak však vo vás vyvolá mnoho otázok, a preto o nej pravdepodobne budete premýšľať ešte niekoľko dní po prečítaní. Stellu si jednoducho obľúbite, hoci s ňou často nebudete súhlasiť. Ponoríte sa do jej rebelantského sveta a prežijete každý životný okamih, akoby bol váš vlastný.

„Vedomie, že mladosť je za nami, je strašné a bolestné, že vyhľadávanie, túžba a domáhanie sa pozornosti sa nás netýkajú rovnako ako nádeje, že niečo či niekto úplne všetko zmení. Ale je úľavou, že už od ničoho nezávisíme, že svoj život máme konečne vo vlastných rukách.“ (s. 225)

Jazyk autorky je jednoduchý, no pritom často lahodný. Mnohé skvelé prirovnania som si musela prečítať viackrát a nechýbali ani poeticky ladené pasáže. Táto nenápadne pôsobiaca knižka je skutočnou literárnou lahôdkou, ktorú by som odporučila ženám každého veku, ale aj mužom túžiacim dozvedieť sa čosi viac o nežnejšom pohlaví či len prečítať si skvelý román.

Bystré dievča

Tessa Hadley,

Inaque 2018

preklad: Aňa Ostrihoňová

Zobraziť diskusiu (0)