Posledná vôľa nadovšetko

Rozsahom neveľmi dlhý a v podstate celkom jednoduchý príbeh sa odohráva v priebehu troch dní počas jednej zimy. V čase, keď revolúcia prebieha už niekoľký rok. Rozprávanie sa sústreďuje na štvoricu hlavných postáv. Tvoria ju traja súrodenci a ich mŕtvy otec. Deti, ktoré si kvôli dlhotrvajúcim rodinným problémom dlho nevedia prísť na meno, majú spoločnými silami splniť rodičovu poslednú vôľu. Chce byť pochovaný v rodnej dedine, odkiaľ pred mnohými rokmi odišiel, a spočinúť tak vedľa milovanej sestry, ktorá dávno tragicky zahynula po tom, čo sa vzoprela skostnateným spoločenským tradíciám.

A červy sa rozlezú

Zdanlivo triviálna úloha sa však v daných podmienkach rýchlo mení na nepretržitú nočnú moru. Cesta mikrobusom z hlavného mesta do rodiska vedie naprieč krajinou rozstrieľanou na cimpr-campr. Je ustavične prerušovaná zastávkami na jednotlivých kontrolných stanovištiach prináležiacich k rôznym vojenským či militaristickým zložkám z provládneho alebo opozičného spektra. Nebezpečenstvo tak striehne na každom kroku, koniec môže prísť s hocijakým nevhodne zvoleným slovom. Zvlášť v kombinácii s nesprávnou politickou, etnickou či náboženskou príslušnosťou. Zdroj úplatkov rýchlo vysychá. K tomu priamoúmerne hustne vzduch a narastá psychický tlak. Súrodenecká trojica chce od všetkého (hlavne od seba) uniknúť čo najďalej, pričom hororovo desivú atmosféru dotvára otcov pekelne mŕtvolný opar, ktorého telesná schránka podlieha čoraz intenzívnejšiemu stupňu dekompozície, a finále celej misie sa javí takmer neuskutočniteľne.

Už tento kusý náznak teda hádam dostatočne jasne napovie, že Chálid Chalífa nikoho priveľmi šetriť nemieni. Potenciálne čitateľstvo tak môže očakávať naozaj nepríjemný a ťažko stráviteľný text. Pátrať v ňom po typicky arabsky vycifrovanom krasorečníctve je zbytočné. Jeho prítomnosť vybadáme len okrajovo v podobe akejsi rozdriapanej hodvábnej tkaniny, ktorej zakrvavené franforce nás v poslednom ťažení ochraňujú od priameho pohľadu na to najhnusnejšie, čo už však tiež vyjde len občas. Zovšadiaľ totiž presakuje až surreálny psychoteror, naturalizmus a mokvajúce vojnové rany.

Rozprávanie je síce rozdelené na tri kapitoly, ale v podstate ho tvorí jednoliaty textový prúd, ktorý bez nadbytočného spätkovania obsiahne všetko, o čom sa chce s nami autor podeliť. Vystačí mu priamočiary jazyk s minimom dialógov. Rukopis pôsobí takpovediac dokumentaristicky stroho či odťažito, ak už nie vyložene hrubozrnne. Pritom však nezabúda na britký postreh či hlbšie psychologické pozadie. V rozprávaní sa v zhustenom slede striedajú viaceré časové pásma s osobnými príbehmi jednotlivých zúčastnených v čase (dlho) pred revolúciou i počas nej. Autorovi sa tak i na relatívne menšom priestore podarilo zachytiť skutočne výpovedný sociálny rez naprieč spoločenskou štruktúrou. Usporiadaním rodinného zázemia počnúc a končiac mocenským rozdelením síl v rukách politických špičiek.

Výsledný obraz potom vôbec nie je lichotivý. Najveľavravnejšie ho vystihuje práve ona otcova neodbytná prítomnosť, vo svojej paralyzujúco mŕtvolnej tichosti figurujúca ako symbol brutálneho rozpadu (patriarchálnej) civilizácie, naskrz prežratej larvami totalitnej moci, autoritárstva, diktatúry, absurdných predsudkov, bezprávia či korupcie a mnohých ďalších patológií.

Je to bizarný ľúbostný príbeh, odpudivý horor, tvrdá politická kritika aj civilizačný funus. Hrobár Chálid Chalífa tklivú smútočnú pieseň zaspieva i s citom čerstvý rov zarovná. Amen.

Chálid Chalífa: Smrť je brutálna drina

BRAK, 2022 (edícia Dezorient Express)

Preklad: Marek Brieška

214 strán

Zobraziť diskusiu (0)