Åsne Seierstad: Dve sestry
Dve sestry, Nórky somálskeho pôvodu, devätnásťročná Ayan a šestnásťročná Leila jedného dňa zmiznú v sieti teroristickej organizácie ISIS. Odpovede na množstvo otázok okolo ich radikalizácie, ich odchodu, ich osudu, osudu ich rodiny, otca, ktorý sa ich rozhodne priviesť späť hľadá nórska reportérka Åsne Seierstad, autorka skvelej knihy Jeden z nás. Knihu Dve sestry odporúča prekladateľka a vydavateľka Aňa Ostrihoňová a my vám ponúkame jej komentár ku knihe aj ukážku.
Sadiq
vybral počítač z batoha, vytiahol okuliare a otvoril si
mailovú schránku. Hneď navrchu bol neprečítaný mail, odoslaný
17. októbra 2013 o 17.49.
„Mier, Božia milosť a požehnanie nech je s vami, mami a ocko,“ stálo v maile po somálsky. Zvyšok bol v nórčine.
Máme vás hroozne rady, dali ste nám všetko v živote. Sme vám za všetko naveky vďačné ♥.
Sadiq čítal ďalej.
Prepáčte nám všetko zlé, čo sme vám urobili. Máme vás hroozne rady a urobili by sme pre vás všetko, nikdy by sme vám úmyselne neublížili, a je predsa úplne správne a v poriadku, že robíme všetko pre ALLÁHA, swt, a že našu vďačnosť za to, čo nám dal, vyjadrujeme tým, že nasledujeme jeho zákony, pravidlá a prikázania.
V dnešnom svete na muslimov útočia zo všetkých strán, a my s tým musíme niečo urobiť. Tak veľmi by sme chceli muslimom pomôcť, a jediný spôsob, ako to naozaj urobiť, je byť s nimi v ich trápeniach a radostiach. Už nestačí sedieť doma a posielať peniaze. A preto sme sa rozhodli, že odídeme do Sýrie a pomôžeme im tam dole so všetkým, s čím budeme môcť. Vieme, že to znie absurdne, ale je to haqq a my sme museli ísť. Bojíme sa, čo nám ALLÁH, swt, povie v súdny deň.
Sadiq zbledol. Zatmelo sa mu pred očami. Opustili ho sily. Kým čítal ďalej, vzduch okolo neho zhustol. To musí byť nejaký žart. Dievčatá si z neho strieľajú.
Abú, vieš, že toto je fard al-ajn a platí nielen pre mužov, ale aj pre ženy a každého, kto vládze.
Sadiq preletel zvyšok mailu, aby sa dopátral vysvetlenia týchto hlúpostí. Poznal výraz fard al-ajn – povinnosť každého muslima, tak ako modlitba, pôst, almužna a púť do Mekky.
Už sme na ceste a onedlho dorazíme, in šá ALLÁH. Prosím, nehnevaj sa na nás, hroozne nás bolelo, že sme odišli bez rozlúčky, akú si zaslúžite. Odpusť nám, in šá ALLÁH, že sme sa takto rozhodli, urobili sme to, lebo chceme našej umme to najlepšie, ale aj našej rodine, možno to teraz nie je ľahké pochopiť, ale, in šá ALLÁH, nám všetkým toto rozhodnutie v súdny deň pomôže, in šá ALLÁH.
Máme vás hroozne rady a dúfame, že s nami neprerušíte kontakt, in šá ALLÁH vám pošleme esemesku, keď dorazíme do hotela, a potom nám môžete zavolať, in šá ALLÁH.
Ešte raz vám chceme povedať, že vás ľúbime z celého srdca a mrzí nás, že ste sa to museli dozvedieť takto, už sme vás prosili o príliš veľa vecí, ale musíme vás požiadať ešte o čosi: pre našu aj vašu bezpečnosť sa nikto iný okrem rodiny nesmie dozvedieť, že sme odišli, to je naozaj dôležité. Prosím, skúste pochopiť naše skutky, in šá ALLÁH.
Alláh, pán celého sveta, nech je pochválený ♥. Ayan & Leila ♥.
Sadiq si zaboril tvár do dlaní.
„Čo je tam napísané?!“ Sara sa mu nakláňala ponad plece a striedavo hľadela na obrazovku a na manžela.
„Ismael, poď sem!“ zvolal Sadiq.
Čo som zase urobil, začudoval sa Ismael vo svojej izbe, keď začul otcov neistý hlas.
„Čítaj nahlas,“ poprosil otec, keď syn vošiel do obývačky.
Po niekoľkých riadkoch sa Ismaelovi rozochvel hlas.
„Čo? Čo?“ volala Sara. Ismael čítal najprv po nórsky a potom prekladal mame do somálčiny.
„... sme sa rozhodli, že odídeme do Sýrie...“ tlmočil syn.
„Illahayow i awi! Alláh, pomáhaj!“ zvolala Sara a zviezla sa na podlahu.
Sadiq jej chcel pomôcť vstať, ale sám sa neudržal na nohách. Posediačky objímal manželku a kolísal ju.
„Ja tomu neverím,“ mrmlal. „To nie je možné.“
Chlapci uprene hľadeli na rodičov. Isaq k nim podišiel a pritúlil sa k nim.
„Ocko, kam odišli?“ opýtal sa Jibril.
„Neviem,“ odpovedal Sadiq.
Pokúšal sa usporiadať si zmätok v hlave, nemohli predsa odísť len tak, bez varovania, nie, tomu neverí. Boli tri možnosti. Prvá – dievčatá žartujú. Druhá – ten mail napísal niekto iný. Tretia – neprečítal si ho poriadne.
Operačné stredisko polície zaznamenalo telefonát o 21.54. Volajúci „dostal mail od svojich dvoch dcér, v ktorom mu oznamujú, že odišli do Sýrie, aby sa zapojili do džihádu“.
Sadiq políciu žiadal, aby vystopovala mobily jeho dcér, a tak zistila, kde sa nachádzajú.
„Niekto ich uniesol!“ vyhŕkla Sara.
Sadiq dievčatám neprestával volať. Nemohli sa dostať ďaleko! Konečne to na druhom konci niekto zdvihol.
„Abú...“
Prerušil dcéru, nadýchol sa a pokúsil sa hovoriť pokojne.
„Ayan, ostaňte tam, kde ste, nech už ste kdekoľvek, ostaňte tam a ja prídem, len natankujem, prosím, počkajte tam na mňa...“
„Ocko, počúvaj ma...“
„Prídem po vás, vezmem si auto, kde ste?“
„Vo Švédsku.“
„Počkajte na mňa. Vezmem si auto, alebo nie, priletím, pôjdem lietadlom!“
„Zabudni na to, ocko.“
„Rozmyslite si to, zlaté moje, musíme sa porozprávať. S kým tam ste?“
Hovor bol prerušený. Keď sa Sadiq pokúsil dovolať znova, ozval sa oznam, že volané číslo je momentálne nedostupné.
Åsne Seierstad – Dve sestry
Preklad: Miroslav Zumrík
Vydavateľstvo Absynt 2018, edícia Prekliati reportéri
