Mária Miklušičáková
21.11.2016

Spiaci človek je zbavený nádeje

Muž, který spí od Georgesa Pereca je bravúrnym detailne zachyteným obrazom toho, čo sa ne-deje, čo to je, keď sa človek prestane cítiť „byť ponorený do života“. Prestane sa cítiť, neprestane byť. Každé zobrazovanie javu, stavu, okamihu, udalosti alebo charakteru má v texte presné kontúry, ktoré, jedna vedľa druhej, enumeratívne nahromadené, skladajú celistvý precízne opísaný obraz. Noviny, potraviny, chodníky, ulice, fasády domov, prechádzky, trasy.

Na obálke knihy je vyobrazená Perecova fotografia s neotvorenými otvorenými očami. Neotvorené oči možno len tušiť, zakrýva ich výstrižok fotografie jeho otvorených očí. A tieto sú síce otvorené, ale nie sú „ozajstnými“ očami na Perecovej tvári. Tu niekde sa začína bdelosť spiaceho muža či skôr spánok bdelého muža.

Byť ponorený do života znamená dúfať v neho. V bez-nádeji, v neočakávaní sa čas zastaví, prestane pulzovať, nevyvíja sa, zacyklí sa v jednej fáze, v jednej nedopitej šálke, dohorievajúcej cigarete, kvapke vody perliacej sa na vodovodnom kohútiku, praskline na stene, v čítaní. A hoci sa svet ako taký nezastaví, ulice, kiná, kaviarne, autá, ľudia sú v pohybe, štruktúry a väzby medzi nimi sa premieňajú, človek, ktorý ma pocit, že v ňom nevie žiť, zaspí.

Zdá se ti, že bys mohl před stromem strávit celý život, aniž bys ho vyčerpal, aniž bys mu porozuměl, nemáš totiž, čemu bys rozuměl, jen se díváš: koneckonců všechno, co o tomto stromě můžeš říct, je, že je to strom; všechno, co ti tenhle strom může říct, je, že je stromem, kořeny, pak kmenem, pak větvemi a pak listy. Jinou pravdu tu nečekej. Strom nemá morálku, kterou by ti ukázal, nenese zprávu, kterou by ti předal.

Spiaci človek je zbavený nádeje, očakávania, hodnôt, významov, akejkoľvek hierarchizácie. Nehodnotí. Nehodnotí seba, svet okolo seba, spomienky. Mlčí. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sú jedným.

Muž, ktorý spí, sám seba uzátvorkoval, to, čo ostalo, je svet, svet bez vedomia, ktoré by ho vnímalo. Čas je však príliš silný protivník. Bez pohybu prichádza úpadok, čas stagnácii nepridáva. Časom i ona musí upadnúť.