Marta Slizová
31.1.2022

Spomienková prechádzka detstvom s krpcami z tretieho vchodu

Peter Gärtner píše pre deti celkom rád. Dôkazom je jeho v poradí tretia detská knižka s názvom Krpci z tretieho vchodu a rovnako jeho činnosť v kočovnom bábkovom divadle Morgonrock, kde pôsobí ako scenárista a režisér. V jeho tvorbe by sme však našli aj diela pre dospelého čitateľa, ako napríklad kniha Veľký román alebo ešte stále čerstvá novinka – životopisný komiks o Lasicovi a Satinskom s názvom Radostná správa.

Po prvých riadkoch tejto detskej knižky som nadobudla pocit radostnej nostalgie, ako keď vidím starú modrú felíciu brázdiť ulice. Bolo to naše prvé auto a dnes ho už na cestách veľmi nevidieť. Takých momentov sa mi vďaka príbehu a šiestim postavám tejto knižky podarilo zažiť na jej stránkach viackrát. Oliver, rozprávač príbehu, nám hneď na úvod predstavuje partiu krpcov z tretieho vchodu, a to Matúša, Karola, Majku, Moniku a Zuzku.

„Spolu nás je šesť a takto nás volajú všetky staršie deti z bytovky a aj všetci dospelí, a keď sa niečo okolo bytovky deje, my pri tom nemôžeme chýbať.“

Krpci sú celé dni vonku a zažívajú rôzne dobrodružstvá. Domov sa prichádzajú iba vyspať a najesť, niekedy ani to nie. Tešia sa zo všelijakých pokladov, ktoré nájdu pri čistení bytovky, lezú po stromoch a stavajú bunkre. V lete sa kúpu v neďalekej rieke a celí rozmočení na dekách jedia desiate od mám, v zime vyrábajú hokejové bránky a korčuľujú do tmy a úplného vyčerpania.

„Veď si mokrý ako mača!“ karhá ma staršia sestra Erika. Ona na mňa dáva pozor do večera, kým prídu tato s mamou z roboty: „Tu si sadni, donesiem ti deku a teplý čaj a nohy si daj na radiátor.“ To mám najradšej, nohy si strčím medzi rebrá radiátora a cítim, ako sa mi ohrievajú.“

Oliver ma sprevádzal po zážitkoch so svojimi kamarátmi a ja som sa zase v spomienkach vracala k tým svojim. Na dni, keď nás musela mama naháňať domov a vyťahovať z vody, na obité kolená, zablatené mikiny, stratené lopty, polámané konáre, na albumy a ozdobné papieriky, ktoré sme si medzi sebou vymieňali.

Knižka je teda pekná hneď v dvoch rovinách. Deti pri čítaní prenesie do sveta pouličných zábav a dobrodružstiev Oliverovej partie a rodičov do hier a zábav ich detstva. „Keď bolo leto, na našom sídlisku to vyzeralo ako na jednom obrovskom ihrisku. Hučalo to tam ako v úli od rána do večera. Niekedy sme len tak sedeli na vyhriatych schodoch a hrali sme karty, jedli varenú kukuricu alebo sme len tak kvákali a vymýšľali vtipy.“

Ak by som mala príbeh zhrnúť do jednej vety, znela by si asi takto: Krpci z tretieho vchodu sú pekne napísanou kronikou detských vymýšľanín rokov nedávno minulých.