Spúšť vo mne
Keď sa večer stala vražda, bol som v kine Mladosť. Pamätám si, ako mi v strede filmu začali vibrovať smart hodinky so správami od sestry, či sme v poriadku. Prv som nerozumel, no vzápätí som si všimol desivé notifikácie Minúty po minúte. Prišlo mi zle, a keď sme vyšli von z kina, zmocnil sa ma silný strach. Bývame v blízkosti Zámockej a nevedeli sme, čo robiť. Či je bezpečné vrátiť sa domov, keď nad ulicami stále krúžia vrtuľníky a vrah je na úteku?! Ten pocit prepadávajúcej sa pôdy pod nohami a pocit úzkosti sa mi vryl pod kožu. V prenesenom význame vrahom stlačená spúšť, ktorá násilne ukončila životy Juraja a Matúša, spôsobila do istej miery spúšť vo mne.

Ako to bolo, ako to bude?
Kniha je napísaná výborne. V troch častiach zachytáva príbehy o láske a nenávisti. Prvá časť poníma mozaiku reprodukcií vražedného večera, vyskladanú z výpovedí a zo spomienok od blízkych kolegov, priateľov a rodiny. V ďalšej časti sa odkrývajú dejiny, vznik kvír komunity na Slovensku po Nežnej revolúcii a záverečná časť nesie príbehy v duchu politicko-spoločenských dosahov, pretrvávajúcej démonizácie a agresie voči LGBTI+ komunite.

In memoriam
Spúšť som prečítal za jeden deň so zatajeným dychom. Ďakujem Marekovi, že túto knihu napísal, a prajem jej, nech sú jej strany neblednúcou spomienkou, výstražným mementom a odkazom pre čo najširšie spektrum ľudí. Napriek tomu, že sa ja osobne pri prejavovaní toho, kto som, ešte stále necítim v tomto štáte bezpečne, pevne dúfam, že sa v našej spoločnosti živený strach raz zmení a že táto krajina poskytne LGBTI+ komunite oporu v spolupatričnosti, ľudskosti a hlavne právnosti.

Marek Hudec: Spúšť

Absynt, 2024

Zobraziť diskusiu (0)