Za jedno z problematických, no zároveň kultových diel klasiky môžeme nesporne považovať aj Srdce temnoty (1902) od poľského rodáka Josepha Conrada, ktorý strávil v oblasti Konga v roku 1890 niekoľko mesiacov. Pre maláriu sa však čoskoro vrátil domov do Európy a postupne zverejňoval svoje skúsenosti v britskom mesačníku Blackwood’s Magazine. Trvalo tri roky, kým román vyšiel vo svojej konzistentnej knižnej podobe.

Skúsenosť z Konga inšpirovala Josepha Conrada na napísanie kontroverzného románu. Na svojej misii stretol bohatý archív postáv. Niektorí Európania v tomto prostredí túžili nepoklesnúť na duchu a on k nim prejavoval neskrývaný obdiv. Akoby ich obetavá účasť na kolonialistických aktivitách bola vzorovým modelom hrdinského správania v časoch temnoty. Exemplárnym príkladom je účtovník, ktorý aj po troch rokoch služby chodil v čistom, naškrobenom oblečení a udržiaval si účes. Skutočnou temnotou je však pasívny prístup k slobode zotročeného domorodého obyvateľstva. Akoby ich jedinou výsadou bola služba, do ktorej ich, navyše, potreboval Európan, samozrejme, poriadne vyškoliť palicou.

Napriek modernému prístupu k psychologickej stránke postáv je na povrchu hrôzostrašne pohŕdavý postoj voči miestnemu obyvateľstvu, ktoré sa bez ostychu označuje za čiernu necivilizovanú masu. V časoch koloniálnych veľmocí je takáto rétorika pomerne bežná. Africký kontinent slúžil ako hanlivý príklad chudoby a úpadku, nad ktorým sa biely obyvateľ túžil korunovať za poloboha. Nie preto, aby biblicky vyviedol otrokov zo zajatia, ale aby sa popri ich nevzácnej prítomnosti plne infiltroval do tohto prostredia, kde je potenciál výnosného obchodu s nerastnými surovinami. Ich nevyčísliteľné obete na životoch zapadli šumením nehostinnej prírody, kde puška a salvy z diel slúžia ako pochodeň na mapovanie terénu.

Joseph Conrad opisuje komoditu slonoviny. Charles Marlow, archetypálny úkaz námorníka, neustále v prítomnosti svojej družiny moralizuje a v tvári ostrieľaného vlka sa skrýva aj jemnocit básnika, ktorého hlavnou poetickou ingredienciou je temnota, v ktorej sa naučil hýbať. Kto sa s ním do takéhoto prostredia vydá, musí obetovať svojich dobrých susedov, mäsiarstva a spoľahlivosť polície európskeho kontinentu. Kráčajú po divočine, ktorej faunu tvorí aj Afričan, nikto tohto človeka nepovažuje za rovnoprávny druh. Telesné tresty, od akých Marlow príležitostne odvráti zrak na zmierenie svojej napätej morálky, tvoria hlavnú telesnú potravu pri ťažkej manipulácii s komoditou. Európan v týchto končinách vykonáva skôr kontrolnú funkciu. Dozerá na neohrozenosť obchodu a stráži svoj biznis so zbraňami. Do týchto štruktúr je verbované aj miestne obyvateľstvo. V pomýlení nad výsadou vládnuť si osvojuje krutosť bieleho muža.

O svojom božskom poslaní bol presvedčený aj veľkoobchodník Kurtz. V enormnej viere vo svoje ciele stratil zdravý rozum. Túžil po civilizovaní afrického obyvateľstva. Charles Marlow kráča po stopách jeho legendárnej osobnosti a snaží sa zotrvať v zocelenej koži námorníka. Nemôže si pripustiť neskrotnosť Afriky, s ktorou zostáva ešte neuveriteľné množstvo práce. Drsnej, kolonialistickej.

Kritický prídavok od Kristíny Kállay vnáša do slovenského prekladu od Tomáša Hučka (BRAK, 2020) svetlo vo vzťahu ku kolonializovanému Kongu aj k celkovej tvorbe Josepha Conrada, v ktorej gro tvorili námornícke príbehy. Kontroverzný román Srdce temnoty je síce svedectvom morálneho úpadku, no Afrika tvorí len bezbrannú kulisu, za ktorej slabosť sa nemá kto postaviť.

Joseph Conrad: Srdce temnoty

BRAK, 2020

Preklad: Tomáš Hučko

Zobraziť diskusiu (0)