Také nespútané rozprávky ste deťom ešte nečítali...
Bianchi nemohol byť pre prácu s rodinou tak často, ako by chcel. Bol to obchodný cestujúci. Celý týždeň bol na cestách, domov sa dostal len na jeden deň a zase odchádzal preč. Mnohí otcovia tak žijú aj dnes a mnohí svoju neprítomnosť najmä deťom všelijako vynahrádzajú. Bianchi svoju dcéru nechcel opúšťať na taký dlhý čas. Hoci s ňou nemohol byť osobne, predsa bol pri nej každý deň. Večer čo večer jej do telefónu rozprával totálne uletené rozprávky.
Kniha Rozprávky po telefóne sa nepodobá na žiadne “klasické” či zvieratkovské rozprávky, ktoré ste zrejme s deťmi čítali už veľakrát. To, čo obchodný cestujúci Bianchi rozpráva do telefónu svojej dcére, keď odbije deväť hodín, je ohňostrojom fantázie, nečakaných zvratov, neuveriteľných, absurdných až surreálnych udalostí. Ako je vysvetlené v úvode, väčšina rozprávok je kratučkých, pretože medzimestské hovory boli drahé a ak sa medzi nimi objaví dlhšia rozprávka, je zrejmé, že Bianchimu sa v ten deň darilo a jeho dcérka si tak mohla vypočuť aj zložitejší príbeh. Táto informácia ma, ako rodiča, prekvapivo zasiahla natoľko, že vždy, keď sa onen dlhší text objavil, poskočilo mi srdce radosťou, že Bianchi mal za sebou úspešný deň. Rozprávač si ma teda omotal okolo prsta a jeho výmysly treba dať okúsiť samostatným čiateľom od cca 6 - 7 rokov.
Nie raz jeho šialené zvraty spôsobia u detí výchuchy smiechu, pretože deťom je veľmi smiešne, keď slávnemu cestovateľovi Kvetkovi Neposedkovi znenazdajky odpadne noha, ruka a ďalšie údy a susedia kúsky Kvetka nachádzajú na rôznych miestach a nosia ich jeho mamke, ktorá ho večer zase poskladá. Alebo keď si pán na preplnenej pláži postaví ležadlo tak, aby mal dosť miesta - tri metre nad všetkými, vo vzduchu. Len tak, bez vysvetlenia. Alebo keď nos ujde svojmu majiteľovi a ten ho naháňa po celom meste. To, čo majú mnohí dospelí už dávno zablokované vo svojich myšlienkových tokoch, tieto skvostne absurdné kombinácie menu kozmickej kuchyne, v ktorom autor servíruje riečny štrk na korkovej omáčke, C-dur z morčacích pŕs alebo rezance z ružového mramoru na masle z lisovaných žiaroviek celkom presne vyjadrujú neviazanosť a bezhraničnosť udalostí každej jednej Rozprávky po telefóne.
Hoci vo väčšine prípadov ide skutočne o nevídané príbehy s cieľom prekvapiť a pobaviť, sú medzi nimi aj také, ktoré v sebe skrývajú vzácne odkazy a posolstvá. Napríklad keď v Miláne na križovatke zasvieti semafor na belaso a ľudia sú rozčúlení, pretože nikto z nich nepochopil, že ...
Celú recenziu ( a ďalšie recenzie detských kníh) Zuzany Štelbaskej si môžete prečítať na jej blogu v Denníku N