U nás sa uviedol výborným románom Iný človek (česky Druhá osoba singuláru), na pultoch sa už nachádza i novinka A bylo jitro. Pred nejakým časom vyšla aj jeho prvotina Tančící Arabové a práve o nej to dnes bude.

Nosné témy Kašuových románov sú, myslím, pomerne ľahko zaraditeľné a celkom oprávnené. Zachytáva obrazy dlhodobého neľahko riešiteľného židovsko-arabského problému zobrazovaného z pohľadu arabskej (palestínskej) minority, ktorá len ťažko hľadá pevné miesto vo väčšinovej židovskej spoločnosti.

Kašuov bravúrne zvolený rozprávač je typický tuctový obyčajný muž. Veľká nádej, z ktorej mohlo niečo byť, ale okolnosti boli proti. Takže je z neho skrachovanec tesne pred tridsiatkou, nešťastník so slabo fungujúcou rodinou, blbou robotou a s nábehom na alkoholizmus. Jeho prostredníctvom čitateľ zakúsi detstvo na arabskej dedine, školské roky na elitnom židovskom gymnáziu, eskapády na univerzite či neutešené dospievanie, stratu ilúzií a nástup čistej rezignácie. Na jednej strane tu silno rezonujú pocity skrývania sa pred svetom, pred vlastnými, („len nech nie som ako oni“). Zo strany majority zas presakuje odmietanie, neochota porozumieť inakosti. Sú tu všadeprítomné predsudky a zbytočné bariéry, ktoré celú spoločnosť vrhajú do kolotoča nekonečných násilných konfliktov.

Autor citlivo zaznamenáva všetky problémy na oboch stranách barikády. Ako empatický pozorovateľ v tichosti nazerá do jedného i druhého tábora a pedantne modeluje neradostný, ale veľmi živý výsek z každodennej reality jedného z najhoršie skúšaných svetových regiónov. Kašuov rukopis je skutočne famózny. Píše úsporne, hutne, autenticky a pravdivo. Vynikajúco zvláda to, čomu rád vravím minimalizmus s maximálnym účinkom, keď na relatívne malej textovej ploche dokáže skoncentrovať veľmi obsažnú správu o stave vecí. Je to kus poctivo napísaného moderného sociálneho realizmu, ktorý nepostráda veľké spektrum široko rozvetvených vzťahov funkčne osadených do autentického prostredia. Nechýba niekoľko narážok na konkrétne historické osoby aj udalosti. V rozprávaní sa nájde i pár drsných momentov, k slovu sa však dostáva hlavne značne ostrý sarkazmus a horká irónia, ktoré patrične podtrhujú atmosféru dezilúzivnosti a neriešiteľnosti celej situácie. (Však ona by sa riešiť dala, keby sa naozaj chcelo.)

Sajjidovi Kašuovi sa prvotina podarila skutočne viac než dobre. Všetko je na svojom mieste, nikde nič nezadŕha, nikde nič nepôsobí silene vykonštruovane. Výsledný text plynie ľahko a podmanivo, takže môže osloviť aj ľudí, ktorým napäté blízkovýchodné vzťahy veľa nehovoria. Je to brilantná, sčasti autobiografická sonda do útrob spoločnosti postihnutej krízou identity, stratou ideálov a odcudzením, nebezpečne tápajúcej medzi nepokrokovým tradicionalizmom a len ťažko prijímanou, z mnohých dôvodov nezrozumiteľnou modernitou.

Výborný debut, naozaj som sa bavil. Sajjid Kašua je arabská šelma, ktorá si v džungli židovskej tvorby hravo buduje zaslúžený rešpekt.

Sajjid Kašua: Tančící Arabové

Vydal: Pistorius & Olšanská 2016

Preklad: Magdaléna Křížová

216 strán

Zobraziť diskusiu (0)