Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Timothy Snyder, Ray Brandon: Stalin a Evropa (napodobit a ovládnout 1928-1953)

Timothy Snyder sa v posledných rokoch teší „plodnému“ autorskému obdobiu a rovnako sa darí aj jeho českým či slovenským prekladom. Jeho predposledná práca však vznikla inak, ako sme boli doteraz zvyknutí. Namiesto autorského textu spolu s Rayom Brandonom zozbierali významné práce iných historikov o Stalinovi a jeho politike.

Vydať publikáciu pozostávajúcu z výskumov iných historikov ma na prvý pohľad prekvapilo. Pri Snyderovi sme skôr zvyknutí na jeho vlastný výklad, avšak tieto pochybnosti rozplynú po prečítaní prvých dvoch kapitol. Čitateľ pochopí, že v rukách nedrží knihu pre niekoho, kto sa s témou iba zoznamuje, lebo miera detailnosti a množstva faktov je ohromujúca. To by možno mohlo niekoho odradiť, ale pre fanúšikov témy je tento atribút skutočným prínosom.

Rôzni historici priblížujú jednotlivé roky Stalinovho vládnutia a prejav jeho politík v rôznych geografických územiach. Úvod je venovaný budovaniu gulagov, policajného štátu a iných prvkov nutných pre „Stalinovu ríšu“. Následne sa kapitoly upriamujú na etnické problémy Sovietskeho zväzu a fungovanie tajnej polície, ktorej všadeprítomnosť bola nutná pre odstránenie snáh o odpor.

„Jadro“ knihy tvorí obdobie druhej svetovej vojny a venuje sa sovietskej okupácii Poľska, Ukrajiny a pobaltských štátov. Ich podmanenie a transformácia boli kľúčové pre Stalina do momentu, kým Hitler nezaútočil na Sovietsky zväz. Následne nám sú priblížené nemecké ekonomické plány na okupovanom území, holokaust na Ukrajine a partizánskemu hnutiu v Bielorusku.

V závere autori vybrali štúdie, ktoré skúmajú znaky a vývoj Stalinovej predstavy o povojnovom usporiadaní Európy. Okrem úspešného budovania komunistického bloku je jedna kapitola venovaná aj problémom, ktorým musel Stalin čeliť s Juhosláviou.

Síce sme si okruhy a témy priblížili len zbežne, ale ich spomínaná hĺbka a detailnosť nenechá chladným ani najväčšieho perfekcionistu. Pre mňa bolo najzaujímavejšie čítať o činnosti poľského „podzemia“, ktoré sa sformovalo na odpor voči sovietskej okupácii. Popis ich štruktúr, taktík, členskej základne a problémov, ktorým čelili, ako napr. infiltrácia, bol jedným z najzáživnejších textov môjho čitateľského roka 2019.

Úprimne však priznám, že v tom ďalšom by som sa rád dočkal Snyderovej "oddychovky" ako bola kniha O Tyranii, ktorá síce nebola obsahovo výrazná, avšak jej myšlienky rezonujú výraznejšie ako znalosti faktogarfickej kanonády akej smeboli svedkami pri titule Stalin a Európa.

Past production s.r.o. 2019, EdíciaModerní dějiny,

330 str.

Zobraziť diskusiu (0)

Stalin a Evropa

Stalin a Evropa

Timothy Snyder, Brandon Ray

Studie významných historiků a historiček, které v této knize shromáždili Timothy Snyder a Ray Brandon, přibližují různé etapy cesty, kterou Sovětský svaz za vlády Josefa Stalina prošel. Nejprve se diktátor snažil připodobnit zaostalou sovětskou říši Evropě – například za cenu obrovských obětí během několika let odnaučit miliony Kazachů kočovat a přimět je k usedlému životu.

Kúpiť za 18,60 €

Podobný obsah

Slovutný pán prezident

Čo číta vedúca seniorského klubu preživších pri Židovskej náboženskej obci Eva Mosnáková

Slovutný pán prezident

Odporúčam knihu Slovutný pán prezident od Madeline Vadkerty. Je o prosebných listoch občanov Slovenska, prevažne Židov, počas druhej svetovej vojny hlave štátu a duchovnému Dr. Jozefovi Tisovi. Možno namietať, že dnes máme iné problémy – vojna za našimi východnými humnami nasledovaná zdražovaním produktov, pandémia hrozí ďalšími formami.Ale sú to iné problémy? Po druhej svetovej vojne sme boli presvedčení, že krutosti fašizmu, hromadné zabíjanie vojakov aj civilistov, starcov aj detí, rasizmus, nacizmus sa už opakovať nebudú. Ale hŕstka žijúcich pamätníkov 20. storočia hľadá a nachádza podobnosti v konaní, účelovom rozhodovaní mnohých dnešných politikov u nás i vo svete s tými spred 70 rokov.Osoby a obsadenie sú iné, ale rovnaký je hlavný nástroj na uchopenie ich moci – klamstvá, prekrúcanie pravdy, až do pozície „hore nohami“. Súhlasím s vyjadrením historika Dr. I. Kamenca: pred kým mali postihnutých výnimky zo Židovského kódexu chrániť? Veď kto stál na čele štátu, proklamoval s ním súhlas a podpísal pravidlá o vyhnaní občanov štátu s cieľom ich vyvraždenia?Tak ako vtedy, aj dnes treba kričať, lebo s údivom sledujeme zástupy ľudí pomýlených klamstvami – podobne ako to bolo za vládnutia slovutného pána prezidenta.

Fašizmus náš slovenský

Čo číta spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser

Fašizmus náš slovenský

Pomaly a pozorne čítam túto historiografickú publikáciu, ktorá nesie podtitul Korene, podoby a reflexie fašizmu na Slovensku (1919 – 1945) a skladám klobúk pred jej autormi, ktorí sa zmocnili tejto pre nás toxickej témy so suverenitou profesionálnych historikov, no napísali ju aj čitateľsky príťažlivo. A vynára sa mi v pamäti dávny humorný príbeh, keď moderátorka istého piesňového festivalu ukončila jeho záverečný galakoncert slovami: „Skončil sa festival 1969, nech žije festival 1967!“ Kamarát, sediaci vedľa mňa, sa naklonil ku mne a povedal: „To máme pred sebou peknú minulosť!“ Anton Hruboň je mladý historik a neželám mu (ani sebe), aby v budúcnosti niekde v exile napísal pokračovanie tejto knihy pod názvom Fašizmus náš slovenský v 21. storočí.

1177 př. Kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů

Čo číta historik a spisovateľ Branislav Chovan

1177 př. Kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů

O takzvané morské národy musel zakopnúť každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o dejiny staroveku. Napriek častej prítomnosti v historickej literatúre sa o nich však veľa nevie. Ani to, odkiaľ prišli, ani to, kto vlastne boli, a dokonca ani to, prečo vlastne útočili. Len si pripomeňme: okolo roku 1177 pred naším letopočtom zažili najväčšie civilizácie staroveku kolaps, z ktorého sa potom už nikdy celkom nespamätali. Reč je napríklad o Mykénach, Kréte, Cypre, Egypte, Ugarite, Kanaane, Chetitskej ríši, alebo aj o vzdialenom Elame. S ich zánikom sa spájajú práve záhadné morské národy, ktoré do starovekého sveta vpadli údajne odniekiaľ zo severu od Dunaja. Čo znamená, že možno práve z nášho územia. To by nás mohlo napĺňať aj istou hrdosťou, že práve nejakí naši vzdialení prapredkovia rozmetali mocné štáty Stredomoria na cimpr-campr. Pravda však bude asi predsa len niekde inde. Pokúsil sa to vysvetliť renomovaný americký archeológ Eric H. Cline vo svojej knižke 1177 př. kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů. Hneď v úvode sa dozvieme, pod akými menami poznali votrelcov Egypťania, zachovali sa totiž na nápisoch Ramzesa III. v Medínit Habu. Pomenovania ako Šakalaš, Ceker či Danuna pre nás už asi ostanú navždy nejasné, zato meno Pelešet ukazuje pravdepodobne na Filištíncov. Kto by čakal, že po tomto trocha lingvistickom úvode sa dozvie o morských národoch niečo viac, bude sklamaný. Clinovi totiž ani tak nešlo o odhalenie ich totožnosti, ako skôr o vykreslenie zániku veľkolepého stredomorského sveta. Tak, ako to teda videl on, v širších súvislostiach, pri ktorých spomínané národy nehrajú najhlavnejšiu úlohu. Cline píše o politickej situácii, medzinárodnom obchode, kultúrnych vzťahoch, ale aj o zemetraseniach, katastrofálnych suchách a následných hladomoroch. Snaží sa tak dopátrať, čo mohlo stáť za tragédiou na prvý pohľad neohroziteľných štátov. Eric Cline je vynikajúci rozprávač, jeho knižka sa dá prečítať jedným dychom. Pre nášho čitateľa to môže byť ešte navyše zaujímavá skúsenosť, ako sa dá písať o histórii. Cline o nej píše trocha inak, ako sme v našich zemepisných šírkach zvyknutí.