Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

To najlepšie z histórie

Historik Jakub Drábik je autorom monografie Mýtus o znovuzrození: Britská unie fašistů a její propaganda a knihy Fašista. Příběh sira Oswalda Mosleyho a pre medziknihami.sk urobil výber tých najzaujímavejších kníh o histórii, ktoré vyšli koncom tohoto roka. Od Alexandra veľkého, cez životopis Alexandra Macha, po všeobecnejšiu Epochu objavov. Tu nájdete overené knihy pre tých, ktorí radi hľadajú súvislosti a objavujú minulosť.

Michal Habaj – František Hříbal: Alexander Veľký. Život, doba a význam najväčšieho vojvodcu staroveku


Život a výboje najväčšieho vojvodcu staroveku fascinujú profesionálnych historikov i laickú verejnosť už doslova stovky rokov. Čitateľsky i vizuálne veľmi príjemný text najnovšej knihy na túto tému vás však neprevedie len výbojnými cestami Alexandra Veľkého – predstavuje ho komplexne a v kontexte doby. Okrem toho, aké mal Alexander zvyky, vášne, lásky či čo mu robilo radosť, sa v knihe dozviete aj o jeho mieste v umení, historiografii i európskom myslení, o osudoch Grécka ako takého a dokonca i o tom, akým spôsobom sa veľký vojvodca dostal do slovenskej kultúry a dejín. (Perfekt, 2018)


Ian Goldin – Chris Kutarna: Epocha objavov


Žijeme v období nových objavov, ktoré zásadne menia náš svet i naše nazeranie na veci okolo nás. Jen to obdobie inovácií a kreativity. Ian Goldin a Chris Kutarna však tvrdia, že v podobnej situácii sme už raz boli – v období renesancie. I keď budú profesionálni historici pri niektorých paralelách s dneškom škrípať zubami, je pravdou že autori priniesli pomerne unikátny pohľad, ktorý síce nemusí byť vždy úplne historicky presný, no prijme čitateľa k premýšľaniu a dá mu iný pohľad na svet i dejiny. Z knihy pritom srší optimizmus a viera v človeka a humanitu – čo je dnes pri záplave kníh s katastrofickými scenármi pomerne výnimočné. (Premedia 2018, preklad: Igor Otčenáš)

+recenzia Jana Blažovského


Dagmar Hájková – Pavel Horák (ed.): Republika československá 1918-1939

Sté výročie vzniku Československa prinieslo na knižný trh obrovské množstvo vynikajúcich historických kníh k dejinám republiky. Je ťažké spomedzi nich vybrať tú najlepšiu, no bezpochyby výnimočné postavenie zaujíma monumentálna Republika československá 1918-1939, na písaní ktorej sa podieľalo dokopy až 67 popredných českých, slovenských i európskych historikov. Na viac ako 1000 stranách nájde čitateľ jeden z najkomplexnejších pohľadov na medzivojnové Československo, aké sú dostupné na trhu. (NLN 2018)


Marína Zavacká: Ľudácka prevýchova

Výsledek obrázku pro ľudácka prevýchovaĽudácka prevýchova sú dve knihy v jednom: odborný, ale zrozumiteľne napísaný a vzhľadom k množstvu mýtických predstáv o tom, ako sa „dobre žilo za slovakštátu,“ ktoré sa dnes objavujú vo verejnom diskurze i veľmi dôležitý text a zároveň mnohovravné, miestami dojemné, miestami dokonca vtipné spomienky jednej obyčajnej ženy, ktorá nikomu nič neurobila, no predsa skončila pred 70. rokmi v koncentračnom tábore. (Artforum 2018)

+ukážka


Anton Hruboň: Mach

Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín, Alexandra Macha. Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch. Macha predstavuje komplexne a plasticky, snaží sa zachytiť všetky stránky jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti, hovorí o pozitívnej i ničivej stránky nacionalizmu, vysvetliť zapálený entuziazmus pre vysnený ideál a previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky. (Premedia 2018)


Mgr. Jakub Drábik, PhD.

(Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul PhD. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnymi štúdiami fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a dejinami Veľkej Británie v 20. storočí. V Spojenom kráľovstve absolvoval niekoľko študijných a výskumných pobytov, v akademickom roku 2012/2013 pôsobil na Oxford Brookes University ako Visiting Research Scholar. Je autorom monografie Mýtus o znovuzrození : Britská unie fašistů a její propaganda a autorom knihy Fašista. Příběh sira Oswalda Mosleyho).


Ďalšie zaujímavé historick) knihy nájdete vo výbere portálu historyweb.sk.

Zobraziť diskusiu (0)

Podobný obsah

Slovutný pán prezident

Čo číta vedúca seniorského klubu preživších pri Židovskej náboženskej obci Eva Mosnáková

Slovutný pán prezident

Odporúčam knihu Slovutný pán prezident od Madeline Vadkerty. Je o prosebných listoch občanov Slovenska, prevažne Židov, počas druhej svetovej vojny hlave štátu a duchovnému Dr. Jozefovi Tisovi. Možno namietať, že dnes máme iné problémy – vojna za našimi východnými humnami nasledovaná zdražovaním produktov, pandémia hrozí ďalšími formami.Ale sú to iné problémy? Po druhej svetovej vojne sme boli presvedčení, že krutosti fašizmu, hromadné zabíjanie vojakov aj civilistov, starcov aj detí, rasizmus, nacizmus sa už opakovať nebudú. Ale hŕstka žijúcich pamätníkov 20. storočia hľadá a nachádza podobnosti v konaní, účelovom rozhodovaní mnohých dnešných politikov u nás i vo svete s tými spred 70 rokov.Osoby a obsadenie sú iné, ale rovnaký je hlavný nástroj na uchopenie ich moci – klamstvá, prekrúcanie pravdy, až do pozície „hore nohami“. Súhlasím s vyjadrením historika Dr. I. Kamenca: pred kým mali postihnutých výnimky zo Židovského kódexu chrániť? Veď kto stál na čele štátu, proklamoval s ním súhlas a podpísal pravidlá o vyhnaní občanov štátu s cieľom ich vyvraždenia?Tak ako vtedy, aj dnes treba kričať, lebo s údivom sledujeme zástupy ľudí pomýlených klamstvami – podobne ako to bolo za vládnutia slovutného pána prezidenta.

Fašizmus náš slovenský

Čo číta spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser

Fašizmus náš slovenský

Pomaly a pozorne čítam túto historiografickú publikáciu, ktorá nesie podtitul Korene, podoby a reflexie fašizmu na Slovensku (1919 – 1945) a skladám klobúk pred jej autormi, ktorí sa zmocnili tejto pre nás toxickej témy so suverenitou profesionálnych historikov, no napísali ju aj čitateľsky príťažlivo. A vynára sa mi v pamäti dávny humorný príbeh, keď moderátorka istého piesňového festivalu ukončila jeho záverečný galakoncert slovami: „Skončil sa festival 1969, nech žije festival 1967!“ Kamarát, sediaci vedľa mňa, sa naklonil ku mne a povedal: „To máme pred sebou peknú minulosť!“ Anton Hruboň je mladý historik a neželám mu (ani sebe), aby v budúcnosti niekde v exile napísal pokračovanie tejto knihy pod názvom Fašizmus náš slovenský v 21. storočí.

1177 př. Kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů

Čo číta historik a spisovateľ Branislav Chovan

1177 př. Kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů

O takzvané morské národy musel zakopnúť každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o dejiny staroveku. Napriek častej prítomnosti v historickej literatúre sa o nich však veľa nevie. Ani to, odkiaľ prišli, ani to, kto vlastne boli, a dokonca ani to, prečo vlastne útočili. Len si pripomeňme: okolo roku 1177 pred naším letopočtom zažili najväčšie civilizácie staroveku kolaps, z ktorého sa potom už nikdy celkom nespamätali. Reč je napríklad o Mykénach, Kréte, Cypre, Egypte, Ugarite, Kanaane, Chetitskej ríši, alebo aj o vzdialenom Elame. S ich zánikom sa spájajú práve záhadné morské národy, ktoré do starovekého sveta vpadli údajne odniekiaľ zo severu od Dunaja. Čo znamená, že možno práve z nášho územia. To by nás mohlo napĺňať aj istou hrdosťou, že práve nejakí naši vzdialení prapredkovia rozmetali mocné štáty Stredomoria na cimpr-campr. Pravda však bude asi predsa len niekde inde. Pokúsil sa to vysvetliť renomovaný americký archeológ Eric H. Cline vo svojej knižke 1177 př. kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů. Hneď v úvode sa dozvieme, pod akými menami poznali votrelcov Egypťania, zachovali sa totiž na nápisoch Ramzesa III. v Medínit Habu. Pomenovania ako Šakalaš, Ceker či Danuna pre nás už asi ostanú navždy nejasné, zato meno Pelešet ukazuje pravdepodobne na Filištíncov. Kto by čakal, že po tomto trocha lingvistickom úvode sa dozvie o morských národoch niečo viac, bude sklamaný. Clinovi totiž ani tak nešlo o odhalenie ich totožnosti, ako skôr o vykreslenie zániku veľkolepého stredomorského sveta. Tak, ako to teda videl on, v širších súvislostiach, pri ktorých spomínané národy nehrajú najhlavnejšiu úlohu. Cline píše o politickej situácii, medzinárodnom obchode, kultúrnych vzťahoch, ale aj o zemetraseniach, katastrofálnych suchách a následných hladomoroch. Snaží sa tak dopátrať, čo mohlo stáť za tragédiou na prvý pohľad neohroziteľných štátov. Eric Cline je vynikajúci rozprávač, jeho knižka sa dá prečítať jedným dychom. Pre nášho čitateľa to môže byť ešte navyše zaujímavá skúsenosť, ako sa dá písať o histórii. Cline o nej píše trocha inak, ako sme v našich zemepisných šírkach zvyknutí.