Spisovateľ, akademik a profesor David Diop sa narodil v Paríži, no vyrastal v Senegale ako syn senegalského otca a francúzskej matky. Po absolvovaní stredoškolského vzdelania v Dakare študoval na Sorbonne, kde obhájil doktorandskú prácu. Dnes je šéfom Katedry francúzskej literatúry na Univerzite of Pau/Pays del´ Adour a zaoberá sa výskumom a históriou európskeho kolonializmu v Afrike v 17. a 18. storočí. Za spomínaný román mu v roku 2018 udelili francúzsku cenu Prix Goncourt des Lycéens a bol preložený do viacerých jazykov.

Diopov román z obdobia prvej svetovej vojny je príbehom o kolonializme, rasizme a pomste. Je monológom s biblickým podtónom o dobre a zle, o práve na život a na smrť. Kým väčšina literárnych diel s témou tohto medzinárodného vojnového konfliktu sa usilovala vyjadriť absurditu a nezmyselnosť vojny, próza Davida Diopa hovorí o zvrátenej logike osobnej oddanosti, empatii a zároveň o obsedatnom úsilí o odpustenie, ale aj o patologickej pomstychtivosti – oko za oko a zub za zub.

David Diop

„Nechceme byť vedome kolonizátormi, rasistami ani diktátormi a zabijakmi, no to nezaručuje, že ich nebudeme nevedomky napodobňovať, tak ako sa budeme stále prispôsobovať neustále sa meniacim podmienkam…“ pripomína veľmi aktuálne tento francúzsky spisovateľ.

Rozprávač románu At Night All Blood is Black je Alfa Ndiaye. Tak ako tisíce iných domorodcov z francúzskej západnej Afriky i on narukuje do armády, aby bojoval v zákopoch ako tzv. chocolat po boku francúzskych vojakov. Stalo sa to po známom vyhlásení francúzskeho generála Charlesa Mangina La Force Noire k mobilizácii vo francúzskych kolóniách, najmä Senegale, aby vo vojne využili „barbarizmus“ Afričanov. Alfa narukuje spolu s priateľom – viac ako bratom – Madembom Diopom. Ten je počas jedného bojového útoku smrteľne zranený. Mademba umierajúci v bolestiach prosí svojho priateľa, aby ukončil jedným hrdelným rezom jeho muky. Mademba ho o to požiada tri razy, a tri razy to Alfa nedokáže urobiť. Táto biblická implikácia na Ježišovu poslednú večeru a Petrove tri zapretia a to, čo vlastne nasleduje potom, dodávajú príbehu mrazivý ironizujúci a tragikomický podtón. Alfa vynesie sám nad sebou súd za zradu priateľa a odmietnutie pomoci v kritickej chvíli. Rozhodne sa vykúpiť svoj hriech svojským spôsobom. Mení sa postupne na mnohonásobného vraha s jasne vytýčeným cieľom. Keď Alfa prinesie postupne jednu, dve a nakoniec siedmu ruku nemeckého vojaka, začnú sa aj jeho spolubojovníci na neho čudne pozerať. Pošuškáva sa, že tento „chocolat“ má čosi čudné v očiach. Po smrti Madembu sa Alfa tajne vkráda na územie nepriateľa, kde postupne brutálne zabíja nemeckých vojakov, aby im tesne pred smrťou preukázal milosť. Podreže im hrdlo a ich ruku si odnáša ako trofej. Alfa končí na psychiatri, ale jeho cesta sa tu nekončí. Záleží len na čitateľovi, či sa stotožní so shakespearovským výrokom, že len pomätenec vo svete bláznov správne určí diagnózu a terapiu iných…

Autor románu David Diop filtruje brutalitu vojny cez melanchóliu rozprávača – obyčajného vojaka, ktorý stratil pojem o ľudskosti. Pretože vo vojne niet etiky, nič tu nie je úplne biele alebo čierne, je tu len šialenstvo, v ktorom pomätenec vedie slepých.

V prvej svetovej vojne zahynulo vyše desať miliónov vojakov. Táto vojna nielenže zmenila hranice mnohých krajín a vojenskú technológiu, ale ovplyvnila aj vznik nespočetných diel vo vizuálnom a literárnom umení. Modernizmus v umení však často zabúdal na temer tri milióny Afričanov, ktorí bojovali v prvej svetovej vojne vo francúzskej a v britskej armáde. A dnes, vyše sto rokov od týchto historických chvíľ, senegalsko-francúzsky autor David Diop modernistickým, experimentálnym spôsobom ponúka trýznivý príbeh západoafrických vojakov, ktorí bojovali v zákopoch prvej svetovej vojny. Víťazný román Davida Diopa čiastočne spláca tento dlhoročný dlh, keď ukazuje, že neznalosťou histórie riskujeme, že sa bude opakovať. No jej znalosť nám nezaručuje, že budeme vedieť, čo robiť.

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)