Čo sa stane ďalej? Ako prebieha osud opustenej ženy v starobinci po nevydarenom interview, čo si odnáša pubertálny vnuk od chvíľ strávených so starým otcom, ako sa rozídu postavy, ktoré spája tragédia pri jazere, ako veľmi uteká mladý futbalista od zmätenej a ustráchanej ženy, ako to bolo s čiernou mačkou, a mnohé iné ilustrácie, do akých podvedome komponujeme vlastné skúsenosti, pretože sú živým odrazom našich reálií a na drobných plochách sme konfrontovaní s veľmi priliehavými literárnymi postavami.

Emočne rôznorodá poviedková zbierka Tyhle fragmenty (Host, 2021) od Bianky Bellovej zahŕňa autentický portrét človeka v obrovskej kadencii malých detailov premenených na kľúčové momenty rozhodujúce o budúcnosti, ktorá pod vplyvom okolností stráca svoj jednoznačný portrét. Striedanie rozprávačských perspektív rôznych vekových aj sociálnych kategórií deklaruje pozorovacie schopnosti Bianky Bellovej pretavené do autorského porozumenia a talentu, v akom je pocit v rovnakej úrovni s promptnou reakciou na danú situáciu. Ubiehajú sekundy a každá z nich môže rozhodnúť o živote a smrti. Tieto miniatúry po sebe zanechávajú nedokončený, no nenávratne poznamenaný ľudský osud, aký dožíva v čitateľovi. Ten si môže dôsledky príbehov interpretovať po svojom. Sú to aj také malé psychologické štúdie inšpirované pozorovaním charakterovej premenlivosti.

Keď som dočítal úspešný román Jezero (Host, 2016), zostal vo mne ležať pocit, že som sa práve dopozeral na nikdy nenakrútený film od Andreja Tarkovského, ležiaci v jeho hlave ako Jonáš vo veľrybe. Nekonkretizované prístavné mesto s ruskou esenciou, naštrbené vzťahy, poetika zúfalstva, krivda, ale aj platonické lásky poznačené mágiou erotiky, na ktorú dospievajúca postava ešte plnohodnotne nestačí, a tak túži v pálivých stopách po nespravodlivých fackách. Mohlo to byť tak na ostrove Sachalin, ako aj na Kamčatke. Tak v Gdansku, ako aj na Kryme. Dôležitejšie ako geografia sú však v tomto románe stopy po roztúžených námorníkoch a smutných vdovách. Ťažko hovoriť o ideálnej definícii harmónie, no predsa len vo všetkej mizérii nachádzame kus správnosti. Ak by bolo more prívetivejšie, dospievanie hladšie, postavy triezvejšie, román by získal farbistý potenciál magického realizmu, ktorý by kontrastoval s povojnovou, alebo postapokalyptickou distópiou. To je na Jezere vzácne, je nalinajkovaný v žiaľnych kontúrach ešte neodídenej katastrofy, no nikto k nej nie je konkrétny. Celý živel sa ospravedlňuje postavou Namiho matky, ktorá má pokrivenú povesť a napáchala mnohé, bližšie nešpecifikované tragédie, aké môžeme pri čítaní len tušiť a intuitívne nad nimi vynášať súdy.

V takýchto čitateľsky príťažlivých postavách nachádzame aj fragmentárne postavy z poviedkovej knihy Tyhle fragmenty. Náš subjektívny súd je dôležitou ingredienciou v tvare mozaiky. Je na nás, či budeme pevným lepidlom, alebo len ďalším dielikom tmelených kamienkov.

Bianca Bellová: Tyhle fragmenty

Host, 2021

Zobraziť diskusiu (0)