„Stratili sme zmysel pre hriech, (...) pre pojem Dobra a Zla. Hriech už nevidíme, nespoznávame, čo je hriech a čo nie je. Priveľmi nás chceli zbaviť pocitu viny, zodpovednosti, nachádzať na to medicínske aj spoločenské ospravedlnenia... (...) Tým, že sme si odľahčili svedomie, uľahčili odpustenie, že sme odmietli pomenovať Zlo, vydali sme svoje duše do jeho zajatia.“ (str. 134 – 135)

Pravdepodobne najvýraznejším súčasným francúzskym detektívkarom je Bernard Minier. Svoju spisovateľskú kariéru odštartoval v roku 2011 románom Mráz. Vyvolal ním medzinárodný rozruch, kniha sa zaradila medzi bestsellery a Miniera vystrelila medzi spisovateľskú elitu, v ktorej sa drží dodnes. Mráz nasledovalo zatiaľ sedem románov – Kruh, Tma, Noc, Sestry, Údolie, Skurvený príbeh a Na okraji priepasti. Všetky, okrem posledných dvoch spomínaných, sú súčasťou série so sympatickým vyšetrovateľom Martinom Servazom.

„Davy obľubujú jednoduché odpovede. Slová ako spravodlivosť, sloboda. Slogany. Uprednostňujú ireálne pred reálnym, vieru v niečo pred faktami, neposlušnosť pred autoritou, hnev pred pravdou, zjednodušenie pred zložitosťou. (...) davy milujú krv.“ (str. 289)

Minierove romány nie sú len plochými a nevýraznými príbehmi, ktoré za pár dní po prečítaní zabudnete. Rovnako ako jeho švédsky kolega Henning Mankell, aj Minier do nich zapája prvok sociálneho presahu, vďaka ktorému ponúkajú mnoho podnetov na zamyslenie a úvahy. Údolie je jedna z kníh, ktoré by pravdepodobne nevznikli, nebyť autorovej potreby poukázať na isté spoločenské problémy – hlavne na slabú dôveru vo funkčnosť justície, resp. v štát ako taký. Práve tento problém považuje Minier za mimoriadne závažný – Francúzsko vykresľuje ako krajinu, v ktorej verí polícii len málokto a v ktorej sú deti svojimi spolužiakmi šikanované za to, že ich rodič je policajt. Minier opisuje, ako sa vo vyhrotených situáciách mení charakter a povaha človeka, ako funguje dav a kam môže viesť hromadná nespokojnosť občanov. Ďalšou vážnou témou rozoberanou v Údolí je vplyv technológií na našu civilizáciu. Celkovo je problematika technických výdobytkov 21. storočia záležitosťou, na ktorú Minier opakovane naráža vo väčšine svojich románov. Kritizuje dekadentnú spoločnosť, ktorá svojou modernizáciou spohodlnela a zlenivela. Týka sa to najmä detí a tínedžerov, ktorí si veľakrát nedokážu predstaviť svoju existenciu bez mobilného telefónu v ruke. Mobily nahrádzajú osobný kontakt chatovaním a čoraz viac z nás sa začína obmedzovať len na svoju vlastnú „časopriestorovú bublinu“. Kritika sa kryje s civilizačným mementom a Údolie sa stáva veľmi znepokojivým čítaním, ktoré vás donúti uvažovať o dobe, v ktorej žijeme.

„Žijeme v spoločnosti, kde sa jednotlivci čoraz viac zbavujú zodpovednosti, vždy sú na vine tí druhí.“ (s. 134)

Bernard Minier: Údolie

Lindeni, 2020

Zobraziť diskusiu (0)