Masa a moc

Ťažšia misia pre niektorých čitateľov je práve z tohto dôvodu nájsť tie správne textové ingrediencie na vyplnenie priestoru. Ako alternatíva slúžia mnohé vydavateľstvá kamuflujúce objektívny pohľad na dejiny a často ho suplujú selektívnou fikciou a konšpiráciami. Na slovenskom aj českom trhu už majú pomerne silné korene a živí ich čitateľský záujem plný zmätku, pomýlenia a blúznenia, ktorý ústí do nebezpečného prekrúcania faktov (a ako dobre vieme, niekedy idú tieto kázne v kontakte s realitou ešte ďalej).

Ak si myslíte, že sa dá čosi takéto odhaliť hladko, mýlite sa. Systém manipulovania s informáciami je sofistikovaný, na vysokej úrovni, často dôveryhodný a naoko odborný (možno vám aj teraz leží v spamovej pošte správa na dobrej štylistickej úrovni o tom, že niekto vás odfotografoval pri chúlostivej situácii, a mámi od vás peniaze). Pri takejto literatúre máte pocit, že počujete alebo čítate dobre a správne, a niečo nevypovedané vo vás sa uzatvára. Možno však na konci nie je cesty späť a ten priestor, v ktorom zostanete uzavretí, sa stane väzením. Pre vás aj vaše okolie. Vy sa nevedomky radikalizujete pred ním a so strachom zistíte, že ono sa radikalizovalo dávno pred vami, je proti vám a vôbec nezáleží na tom, ako veľmi blízky človek to kedysi bol. Teraz je zapredaný a falošný. Dokonalá paranoja.

Práve vďaka takýmto metódam dnes kontroverzní alebo explicitne fašistickí politici získavajú kredity, pretože sa uzatvárajú v bubline, o ktorej vytvárajú mýtus, že práve tento priestor je iba pre zasvätených, iba tu je pravda a všetko naokolo je klam, dekadencia, no a agresívna kampaň namierená proti nim. Raz som podobnú analógiu počul vo vzťahu k ruským dejinám — vesmír vznikol, aby sa Rusko nenudilo, ale život vo vesmíre vznikol preto, aby škodil Rusku.

Videl som ľudí vracajúcich sa z takýchto zhromaždení a všetci pôsobia, že sú uzamknutí, že vedia niečo viac, pohŕdajú našimi hodnotami a vážne pochybujú o našej inteligencii a dobrých mravoch. Ako to vidieť? Odporúčam ísť v pozícii nestranného chodca v ich čase napríklad domov. Ak budete mať šťastie, možno nestretnete napríklad štyroch opitých mávajúcich zástavou, ktorých ešte nedávno elektrizovali pred bránou prezidentského paláca mená z čiernej stránky našich nedávnych politických dejín spoliehajúcich sa na našu krátku pamäť. Ale veď nežijeme v akváriu, kde je to legitímne. Aspoň si myslím.

Sever

Hovorím to otvorene a často, práve vydavateľstvá ako Premedia a mamaš vytvárajú bezpečnú zónu pre ľudí, ktorí sa boja, že sa omylom priblížia k spomenutej skupine. Absolvoval som s nimi stretnutia nielen na čitateľskej, ale aj na ľudskej úrovni a nejde o žiadnych anonymných a pofidérnych pánov, ktorí radšej chodia rýchlym krokom potme a umelo si vytvárajú nepriateľov. Naopak, ide o príčetných a absolútne neanonymných ľudí, ktorí svoje tvrdenia vedia podložiť argumentmi a tie argumenty vychádzajú z konkrétnych miest a konkrétnych univerzít či vydavateľskej činnosti.

Keď sa začala pandémia, dostala sa mi do rúk kniha Epidémie v dejinách s podtitulom Ľudstvo v boji s neviditeľnými nepriateľmi (Premedia, 2020) a už vtedy ma koncept vnímania dejín na hlbšej, konkretizovanej úrovni zaujal. Publikáciu zostavoval tím našich odborníkov s bohatou akademickou tradíciou (záverom knihy sa s nimi môžete zoznámiť). Je dobré poznať autorov, ktorí vám podsúvajú akékoľvek teórie. Pribudla aj ďalšia, Sila zániku (Premedia, 2020), no a k lokálnym autorom sa do edičného plánu Premedie postupne zaradil aj Elias Canetti a Jared Diamond. Kto by sa odhodlal na takýto literárny maratón, ľahšie by identifikoval, kde tie hluché miesta v mnohých všeobecných publikáciách o histórii sú. No a pokojne môže tieto puzzle napríklad darovať svojim blízkym túžiacim po bádaní. Mamaš sa orientuje na perifériu dejín a prináša záujmové, možno až absurdne pôsobiace diela ako Čo sme robili v posteli. Horizontálna história od Briana Fagana, Stručné dejiny opitosti od Marka Forsytha, Kam aj kráľ chodí pešo od Daniela Furrera či Nahé sochy, bojové slony a tuční gladiátori od Ryana Garretta. Mikrohistóriu, veľmi špecifické oblasti zahŕňa aj kvalitný edičný program vydavateľstva Argo: Dějiny ticha od renesance do dnešní doby (Alain Corbin, 2022), Sýr a červi. Svět jednoho mlynáře od Carla Ginzburga.

Ja však historik nie som, takže moja spokojnosť odzrkadľuje doplnenie informácií na miestach, kde mi chýbali, a fakt, že sa dívam na známe historické detaily s novým, rozšíreným pohľadom mi spôsobuje doslova rozkoš z poznania. Zrozumiteľného, ale odborného, pretože nie vždy sa tieto dva elementy spoja do zdarného výsledku. Niekedy totiž výrazne prevažuje prvé, inokedy druhé. V menovaných knihách sa však snúbia oba tieto póly.

Dnes časť mien v knihe Klíma v dejinách z vydavateľstva Premedia nadväzuje na Epidémie v dejinách a vstupné poznanie spred dvoch rokov posúva na novú úroveň kvalitným popularizačným spôsobom. Ide o knihu podnetných esejí s jednotiacou líniou podporujúcou uvažovanie o klimatických zmenách. Hoci je čitateľ v úvode priamo nabádaný na to, aby knihu nečítal chronologicky a vyberal si témy, o ktoré javí záujem, ja som tento kurz absolvoval postupne, aj napriek návodu, a musím konštatovať, že takýmto spôsobom sa kameň po kameni budoval komplexnejší obraz o dejinách od praveku až po súčasnosť. Zďaleka nejde o nejaké ťažkopádne grafy a suchý opis ľahkých či neľahkých podmienok. Dozvieme sa napríklad, že za prosperitou Ríma je obdobie zvané Rímske optimum, keď bolo vďaka prírodným podmienkam možné pestovať citrusy a olivy aj ďaleko, v oblastiach, kde stál Hadriánov val. Tiež o priestoroch, ktoré postupne vznikali a zanikali, a napravíme si svoju predstavu o tom, čo znamená pojem „doba ľadová“ a ako sa prejavovala napríklad v období temna. Ako sa obrazy zimy infiltrovali do umenia a prečo sa podarilo rozvrátiť expanzívnu osmanskú či mongolskú hrozbu.

Byť priaznivcom histórie znamená byť v kontakte s realitou v celej jej šírke. Bez pátosu. Nie je podmienkou žiadny titul z histórie, ale na druhej strane je, samozrejme, bez akéhokoľvek sporu dôležité, aby naším lektorom naprieč košatým svetom minulosti bol vždy ktosi, čo všetkým potrebným v tomto smere disponuje. Je háklivé písať, že by sme niečo mali alebo nemali, pretože každý si to interpretuje po svojom a niekto sa môže vulgárne ohradiť, že má dostatok rozumu na to, aby si vybral informácie podľa vlastného úsudku. Isteže. Práve z takýchto postojov sa však potom rodia samozvaní historici a sprievodcovia dejinami tvoriaci pochybné vedomosti polarizujúce spoločnosť.

Ešte jedna drobnosť, všímam si, že sa celkom rozširuje pojem — zakázaná literatúra a k nej sa priraďujú naozaj pofidérne definície. Naposledy sa tento konflikt stretol s menom jedného z našich politikov, ktorý figuroval aj na akademickom poli. Nič nie je zakázané. Akurát je na zodpovednosti ktoréhokoľvek vydavateľstva, aby vedelo zodpovedne a kriticky pristupovať k svojmu smerovaniu.

Zobraziť diskusiu (0)