Dôkaz o tom nám len v týchto dňoch ponúka vydavateľstvo BRAK. Práve tu v preklade Tomáša Hučka vyšiel jeden z prvých, o čosi menej známych autorových textov s názvom V neistej bitke.

Príbeh nás privádza do Spojených štátov amerických prvej polovice tridsiatych rokov minulého storočia. Ocitáme sa v Torgaskom údolí obklopení rozľahlými jabloňovými sadmi. Nastáva obdobie zberu jabĺk. V oblasti sa preto zhromažďujú ovocinárski robotníci – potulní nádenníci zväčša bez trvalého domova i zamestnania. Často nevlastnia takmer žiaden hodnotný majetok ako napríklad pôdu či inú nehnuteľnosť. V skratke teda ide o nedovzdelanú alebo aj načisto nevzdelanú pracovnú silu z takmer úplného sociálneho dna, danými okolnosťami prinútenú robiť za prakticky hocijaký mizerný plat. S týmito skutočnosťami presne kalkulujú (nielen) ovocinárski veľkopodnikatelia, teda majitelia sadov. Z celej situácie sa snažia vytĺcť čo najvyšší profit. To znamená, že na jednej strane umelo udržiavajú už beztak drakonické ceny komodít a zároveň tyransky zdierajú pracujúcich, ktorým ťažko zarobená výplata nepokrýva ani najnutnejšie životné minimum.

Okrem toho sa miestni agrárnickí baróni vôbec neštítia voči viac-menej bezbrannému davu v prípade potreby nasadiť silové zložky reprezentované šerifovými policajnými jednotkami. A keď príde naozaj čo k čomu, raz-dva sa pridá i domobrana „vlastencov“ vyregrútovaná z radov najprimitívnejšej agresívnej luzy z celého okresu. Pracujúci sú takýmito spôsobmi v podstate každoročne zatláčaní do nezávideniahodnej existenčnej situácie. Je jasné, že tento stav je prosto neudržateľný a skôr či neskôr sa niečo jednoducho musí stať.

A niečo sa naozaj udeje – pracujúci sa chytajú poslednej možnosti a vstupujú do masívneho a nekompromisného štrajku. Za jeho hlavných iniciátorov možno označiť ústrednú trojicu hrdinov zloženú z červeného radikála Maca, mladého kádrového straníckeho člena Jima Nolana a robotníckeho vodcu zvaného London. Situácia sa začne rýchlo dramatizovať. Veci sa okamžite vyostrujú, nervozita stúpa, zásoby sa míňajú, dochádza trpezlivosť na oboch stranách barikády, keďže nepozbierané ovocie pomaly zahníva a opadáva. Prichádzajú štrajkokazi, začínajú sa roztržky a násilné strety. Sú prví zbití, ranení a žiaľ i mŕtvi. Napätie eskaluje, zdeptaná robotnícka masa združená v dave ožíva nekontrolovateľnou, celkom novou vôľou a celé hnutie bleskovo speje k tragickému finále.

John Steinbeck nás udalosťami prevedie bez vytáčok, akýchkoľvek zbytočných odbočiek do strán, rovno, priamočiaro, okamžite k samej podstate problému. Hovorí rečou prostého, krvopotnou drinou a sústavným nedostatkom gniaveného človeka. Nie je to o krásne vycizelovaných vetách. Je to vrava celkom neakademická, úporná, neohobľovaná, zrnito hlinená. Miesi sa v nej spisovné či polospisovné slovo so zaprášeným hovorovým robotníckym dialektom, kde k hrubému výrazu nikdy nie je ďaleko. Na presvedčivé zachytenie živelných a veľmi rôznorodých charakterov jednotlivých zúčastnených však táto jazyková surovina poslúži viac než dostatočne.

Steinbeck sa miestami púšťa i do zložitejších a výborne vypointovaných úvah, napríklad o sociálnej nespravodlivosti, fungovaní kapitálu v rukách bezohľadných koristníkov, politike samotnej či všeobecne ľudskej povahe vystavenej hraničným situáciám. Práve cez obyčajné existencie dokáže tieto neveľmi ľahké témy prerozprávať vskutku atraktívnym a zrozumiteľným spôsobom. Dostatok priestoru sa potom nájde i pre akési decentne lyrizované obrazy výborne približujúce trebárs pracovnú rutinu či onen každodenný sociálny tlak.

Celkovo vzaté ide teda o skvelú vzorku Steinbeckovej počiatočnej tvorby, ktorej ideové posolstvo ani dnes nestráca na dôraze a naliehavosti. V neistej bitke je úderný, sociálne angažovaný text, v ktorom tá hrozivo čnejúca zaťatá päsť znamená prísnu výstrahu, nie lacné gesto a falošnú pózu.

John Steinbeck: V neistej bitke

BRAK, 2022 (vydanie prvé)

Preklad: Tomáš Hučko

296 strán

Zobraziť diskusiu (0)