Válka a terpentýn je v podstate čosi ako historická rekonštrukcia bytostne sa dotýkajúca samotného autora. Hertmans ju totiž vystaval na príbehu reálneho človeka, ktorým nebol nikto iný ako spisovateľov starý otec.

Urbain Martién vyrastá v predvojnovom belgickom Gente ako príslušník chudobnej pracujúcej triedy. Časť mladosti prežije ako vojak flámskej brigády v zákopoch západného frontu počas Veľkej vojny. Je niekoľkokrát ťažko ranený a otrasné vojnové skúsenosti ho navždy poznačia. Veľa rokov potom svoj príbeh zaznamená do dvoch hrubých zošitov, ktoré pred smrťou zanechá svojmu vnukovi. Ten čaká ďalších takmer tridsať rokov, kým na ich základe vystavia tento skvostný a uhrančivý román.

V Hertmansovom (pre)rozprávaní tak znovu ožíva celý starootcovský svet, ktorý raz a navždy zmizol v nenásytnom vojnovom pažeráku (vlastne v dvoch). Núdzny bedársky Gent z prelomu predošlých storočí, kde Urbain vyrastá a dospieva, je zachytený s dokumentaristickou minucióznosťou až fyzicky hmatateľne. Hertmans hovorí v prítomnom čase, čo čitateľov uvádza priamo do stredu diania spôsobom, pri ktorom títo raz-dva zabudnú na všetko vôkol seba. V nádhernej literárnej impresii tu doslova vstáva z papiera celá jedna historická epocha.

Prosté gentské robotnícke obydlia, výkvet architektúry v podobe honosných mestských palácov, kňazských seminárov, katedrál či rozľahlých námestí s konskými povozmi. Vzhľadný vidiek s murovanými hospodárstvami, obrobenými poľami, stádami voľne sa pasúceho dobytka či tvrdá fabrická práca, výborne dokumentujúca počiatky veľkého priemyslu. Bohatstvo, chudoba, sociálna nerovnosť, predsudky. V takom prostredí, obklopený nemajetnou, ale vzájomne celkom oddanou rodinou, rastie a dozrieva Urbainova rovná osobnosť a jemnocitná duša maliara. Jeho vnuk nám naozaj obdivuhodne presne vykresľuje podrobný obraz krásnej starej Európy. Ten obraz, ktorý navždy zmizol. Ušliapaný v blate zákopov, ugniavený hromadami mŕtvol rozožratých potkanmi.

Hertmansovo rozprávanie výborne funguje hneď v niekoľkých smeroch. Historický rámec verne popisuje a priam rukolapne dokladá jeden skoro zabudnutý dielik do vojnovej mozaiky: katastrofálny osud flámskej menšiny v bojoch pri okupácii Flámska. Táto podliehala neraz celkom ignorantskému a neschopnému veleniu prináležiacemu k valónskej väčšine. Výsledkom takýchto postupov často bývali zbytočné straty a zdecimované, totálne demoralizované vlastné rady. (A tiež jedna masívna historická dohra v podobe neskoršej flámskej kolaborácie s nacistami).

Apriórne si však Hertmans všíma osud práve onoho jedného človeka, ktorý po sebe navyše zanechal i časom precedené osobné svedectvo. Preto je v tom zachytená i silná vášeň a láska v mnohých podobách, ktorá jediná dokáže aspoň čiastočne zaceliť rany po zažitých hrôzach i osobných nenaplnených túžbach. S nebývalým pohnutím a citom Hertmans vraví o dedovom vrúcnom vzťahu k maliarstvu, ktoré mu pomáhalo prekonávať všetky príkoria života. Postupne sa mu dostáva viac a viac pod kožu. Práve cez lásku k maľbe sa približuje k jeho najintímnejšej podstate. Odhaľuje, ako starý otec, zdatný autor pôvodných obrazov a ešte zdatnejší kopista, do reprodukcií diel starých maliarskych majstrov umne votkal svoje skryté bolesti a smútky. Možno práve v tomto sú najsilnejšie momenty knihy. To literárne súznenie potomka s predkom je plné najčistejších citov, ťažko sa ubrániť úprimnému dojatiu.

Dá sa to chápať aj ako memento doby „správnych mravov“, kde všetko malo svoje pevné miesto a jasnú logiku. Je v tom akýsi odtlačok (nech to znie akokoľvek úsmevne) poctivého chápania sveta so zmyslom pre povinnosť, česť a pevné morálne zásady. Je v tom prosto výborne zakonzervovaná kopa „starých dobrých vecí“, ktorých pôvodný zmysel sa nejako rozmazal v modernom konzumnom hedonizme.

Válka a terpentýn je nanajvýš originálny historický epos, tichý pomník všetkým bezmenným padlým, mimoriadne zaujímavá generačná konfrontácia, ale zároveň i nevýslovná pocta mladšieho vzdaná staršiemu. Je to fascinujúca jazda „časom vzad“ celým nemilosrdným dvadsiatym storočím. Je to nekonečne podmanivá mágia písaného slova.

Stefan Hertmans: Válka a terpentýn

Argo, 2020

Preklad: Veronika ter Harmsel Havlíková

332 strán

Zobraziť diskusiu (0)