Ján Blažovský
21.11.2016
Vedieť a mlčať o Dumasovom klube
Tajné spoločnosti a posolstvá zakódované do starých kníh priťahujú dlhodobo pozornosť čitateľov, v románe Dumasov klub ide však len o jednu vrstvu príbehu. O nič menej dôležitou nie je ani hustá sieť literárnych odkazov a hra intelektu, pričom postavy samé vyslovujú podozrenie, že sú len figúrkami na šachovnici románového sveta.
Spisovateľ Arturo Pérez-Reverte patrí medzi najznámejších španielskych autorov a jeho romány čitateľov zoznamujú s pomerne rôznorodým prostredím. Kráľovná juhu (Slovart 2006) opisuje prostredie juhoamerickej narkomafie, v Ostreľovačovi (Slovart 2012) sa zameral na graffiti a mladých ľudí a v Maliarovi bojových scén (Slovart 2008) vykresľuje vnútorný svet vojnového fotoreportéra. V prekladoch sa nájdu ešte ďalšie tituly, preslávil ho však román Dumasov klub, bravúrna literárna hru s detektívnou zápletkou.
Vo svete kníh existujú skupiny zberateľov zameraných na konkrétne témy. Dumasov klub začína samovraždou zberateľa prvotín dobrodružných románov, osobitne od Alexandra Dumasa a nálezom originálneho rukopisu jednej kapitoly Troch mušketierov. Obchodník so vzácnymi knihami Lucas Corso dostane za úlohu overiť pravosť rukopisu a okrem toho získa ešte jednu zákazku, zdanlivo nesúvisiacu s Dumasovým dielom. Zberateľ démonologickej literatúry Varo Borja poverí Corsa zistiť, ktorý z troch zachovaných exemplárov mimoriadne vzácnej knihy Deväť brán Ríše tieňov je originál. Každý jeden výtlačok sa nachádza na inom mieste v Európe a Corso sa čoskoro ocitne v zložitej situácii, pretože vlastníci Deviatich brán začínajú postupne zomierať. O Deviatich bránach do ríše tieňov navyše koluje legenda, že autorom pôvodného výtlačku bol sám Lucifer.
Dumas a kniha zo 17. storočia, diabol a Traja mušketieri, Mylady a inkvizičná hranica... Všetko je to väčšmi absurdné než konkrétne, väčšmi románové ako skutočné.
Lucas Corso predstavuje archetyp sympatického darebáka. Pre svoje obohatenie neváha klamať, zvádzať, prekrúcať argumenty, ľudia ho však majú radi, vie si získať naivných zákazníkov aj skúsených zberateľov. Pérez-Reverte hrá s Corsom neobyčajnú hru: prostredníctvom literárnych odkazov na skutočné aj fiktívne knihy Corso odhaľuje svet, v ktorom nie je jasné, aký je rozdiel medzi realitou a fikciou. Zároveň je to hra aj s čitateľom: do akej miery môžeme dôverovať spisovateľovi, udržiavať si odstup od románu alebo sa nechať pohltiť?
To bolo na celej veci to najťažšie: prijať to ako hru, vžiť sa do fikcie, vstúpiť do rozprávania a myslieť logikou, ktorú si vyžaduje text, namiesto logikou okolitého sveta... Pokračovať už nie je také ťažké, pretože v skutočnosti sa mnoho vecí stane náhodou, kým vo fikcii sa takmer všetko riadi logickými pravidlami.
Príťažlivosť Dumasovho klubu spočíva aj v prelínaní tém: falšovanie literárnych diel, bezohľadnosť majiteľov vzácnych kníh, biznis ukrytý za predstieranou láskou ku literatúre, démonologia a túžba po moci aj za cenu straty vlastnej duše; Pérez-Reverte je mimoriadne zručný spisovateľ. Román vyvolal aj širší ohlas: spomína ho Fernando Báez vo svojej monumentálnej knihe Obecné dějiny ničení knih (Host 2013). V pätnástej kapitole s názvom Knihy spálené v knihovnách cituje pasáž o upálení autora Deviatich brán Ríše tieňov a zničení jeho dielne. Reverteho román tiež poslúžil ako predloha pre film Deviata brána od režiséra Romana Polanského v hlavnej úlohe s Johnny Deppom. Film však zachytáva iba jednu líniu viacvrstvového príbehu a kto obľubuje knihy o knihách so zvláštnou zápletkou, bude z Dumasovho klubu nadšený.
Arturo Pérez-Reverte: Dumasov klub
Preklad: Martina Slezáková
Slovart 2016
348 strán
