Aktérkou knihy je Lara, aj keď autor Wojciech Jagielski v úvode priznáva, že jej meno nie je pravé, tak, ako mená väčšiny postáv. Sami viete, prečo. Napriek tomu Lara pripomína hlavnú hrdinku románu Doktor Živago. S Pasternakovou Larou majú spoločnú jednu dôležitú charakterovú črtu – odvahu.

Odvaha však nie je jediné slovo, ktorým by sa dalo Laru opísať. Nápadná je jej skromnosť, ktorej sa naučila už počas svojho detstva a dospievania v Gruzínsku a ktorej sa nevzdala ani po rokoch. Pomerne bizarne vyznieva scéna stretnutia reportéra s Larou – obaja sú v McDonalde, kde si po celý čas objednáva iba šálku čaju. Popri rozprávaní sa občas zasníva a pozoruje mladých, ako v prevádzke rýchleho občerstvenia bezstarostne trávia svoj voľný čas.

Lara si takéto šťastie dovoliť nemohla, pretože jej život bol vopred určený. Jediným cieľom bolo vydať sa. Na lásku nepomýšľala ani vtedy, ani dnes. ,,Láska sa pritrafí zriedkakedy. Skôr vo veršoch a v milostných románoch než v živote.“ Po sobáši sa s manželom presťahovali do Čečenska, kde porodila dvoch synov.

Kniha opisuje hrôzy čečenskej vojny, ale aj hľadanie svojho miesta na zemi. Na prvé správy o nepokojoch Larin manžel reagoval iba kývnutím ruky. Vo vzduchu sa pomaly vznášala pachuť blížiacej sa vojny. Ženská intuícia však na seba nenechala čakať. Konala Lara impulzívne? Možno. Pre očami sa nám však črtá obraz vlčice, ktorá chráni svoje mladé v časoch nebezpečenstva. Už nešlo len o obetavosť. O zavrhnutie vlastných túžob a snov, nádejnej kariéry či bohatstva vo svete ďaleko od domova. Rozohrala sa partia na život a na smrť, a tej sa nikdy a nikde nedalo vyhnúť, aj keby človek pred ňou utiekol na koniec sveta. Lara tušila a predvídala, hrala hru, ktorej sama nebola pôvodcom, lež chabým pešiakom, pohybovala sa sem a tam. Sama bola pútničkou na ceste, pevne zakorenená vo svojom pôvode – vedela odkiaľ ide a kam. Jedno jej nemožno uprieť – nešlo jej o víťazstvo, potlesk v hľadisku ani o prepych či bohatstvo. Chcela šťastie, pre ktoré bola ochotná trpieť, hoci nešlo o šťastie pre ňu samotnú.

Vraví sa, že vojna má ženskú tvár. No jej tvárou nie je tvár Lary, ktorá sa nevzdáva a naďalej usiluje o šťastie pre svoje deti. Aj keby to malo znamenať vydať sa na vlastnú päsť do Sýrie a priviesť naspäť strateného syna. Takéto Lary – bojovníčky, žijú medzi nami stále, hoci bojujú na iných frontoch.

Wojciech Jagielski

Absynt, 2019

Preklad: Juraj Koudela

Zobraziť diskusiu (0)