Jean-Claude Mourlevat: Jefferson robí, čo môže – 20. september 2024

Jefferson je ježko, s ktorým nie sú žarty. Teda, to vlastne nie je úplne presné – žarty s ním sú, pretože jeho autor má skvelý zmysel pre humor. Skôr ide o to, že napriek jeho mimoriadne nežnému vzhľadu (inými slovami, je ňuňu) ide o tvora, ktorý rieši vážne situácie a preukazuje pri tom mimoriadnu dávku odvahy, odhodlania a vytrvalosti.

Kým v prvom diele (Jefferson, Artforum 2022) spolu s priateľom Gilbertom pátrajú po vrahovi a prichádzajú na koreň komplotu, ktorý presahuje „obyčajnú“ vraždu, v druhom diele sa chystajú na ešte vážnejšiu misiu. Keď zmizne ich priateľka zajačica Simona, pustia sa do pátrania a zistia, že sa stala členkou čudnej sekty. Rozhodnú sa jej pomôcť, no narážajú na nečakané komplikácie: Ako sa k nej vôbec dostať? A nie je jej náhodou tam, kde je, lepšie?

Jefferson robí, čo môže je detektívka pre všetkých od 8 do 100 rokov, v ktorej sa autor mimoriadne ľahkým perom rozpisuje o ťažkých témach. O manipulácii, zodpovednosti, zneužívaní nešťastia iných a ich zraniteľnosti.
Jean-Claude Mourlevat patrí medzi najobľúbenejších francúzskych spisovateľov pre mládež, on sám sa však voči tomuto tvrdeniu rád ohradzuje a hovorí, že keď píše, vôbec pri tom nemyslí na to, že jeho čitatelia by mali byť primárne mladí.

Na jeho knihách to cítiť, sú to presne tie kúsky, ktoré my rodičia prečítame nie z povinnosti, ale preto, že sú jednoducho výborne napísané, napínavé a zábavné. A navyše, ak je priestor a záujem, môžu byť spúšťačom naozaj skvelých rozhovorov s ratolesťami o témach, ktoré by nám možno nenapadlo otvárať, no sú veľmi zaujímavé, dôležité a prínosné.
Kniha Jefferson robí, čo môže bude druhou knihou autora v slovenčine. A my robíme, čo môžeme, aby nebola posledná.

Paul Auster: Baumgartner – 18. október 2024

Najnovšia a posledná kniha Paula Austera vyšla v USA v novembri 2023, pol roka pred jeho smrťou (Paul Auster zomrel v apríli 2024 na komplikácie súvisiace s rakovinou pľúc). V knihe sa starnúci profesor Baumgartner snaží vyrovnať so smrťou svojej manželky Anny, ktorú veľmi miloval a považoval ju za „svoju polovicu, bez ktorej sa teraz musí naučiť žiť“, a so svojou vlastnou smrteľnosťou.

Paul Auster sa na rozdiel od Baumgartnera so smrťou milovanej ženy vyrovnávať nemusel, v reálnom živote to dopadlo naopak. Jeho manželka, spisovateľka Siri Hustvedt, ktorej v decembri 2022 tiež diagnostikovali rakovinu, ho nakoniec prežila.

V jednom zo svojich posledných rozhovorov v živote pre The Guardian hovorí: „Stále si neviem vysvetliť, kde sa táto kniha vlastne vzala. Ten chlapík (Baumgartner) vo mne rástol a postupne som mu čoraz viac rozumel.“ Z rozhovoru vyplýva, že spisovateľ tušil, že táto kniha môže byť jeho poslednou.

Príbeh starnúceho a roztržitého profesora Baumgartnera sa točí okolo vyrovnávania sa so stratou, zároveň však s jemným humorom rieši momentky, ktoré sú univerzálne a zároveň veľmi osobné. Seymour, skrátene Sy, sa pokúša naučiť žiť bez svojej Anny, no jeho túžba po jej prítomnosti ho prirodzene vedie k spomienkam a epizódam z ich spoločného života.

Ocitáme sa v roku 1968, keď sa Sy a Anna zoznámili v New Yorku ako chudobní študenti, sme svedkami ich vášnivého vzťahu počas nasledujúcich štyroch dekád, oblúkom sa vraciame k Baumgartnerovej mladosti v Newarku či k osudom jeho otca poľského pôvodu, ktorý bol krajčírom a neúspešným revolucionárom.

Citlivý, jemný, humorný a pôvabný román je peknou bodkou za tvorbou Paula Austera. Zároveň sa táto bodka môže zmeniť na bod východiskový, vďaka ktorému jeho tvorbu objavia ďalší čitatelia a čitateľky. Možno sa do jeho diel dokonca zamilujú, dôvodov na lásku k tomuto autorovi je mnoho, niekoľko menuje Marián Bene Benkovič v tomto osobnom nekrológu.

Jón Kalman Stefánsson: Žltá ponorka – 4. novembra 2024

Najpopulárnejší, najprekladanejší, najuznávanejší. Island je krajinou umenia a presadiť sa v zástupe skvelých spisovateľov a spisovateliek, básnikov a poetiek nie je ľahké. Stefánssonovi sa to podarilo, jeho trilógia Raj a peklo, Smútok anjelov a Ľudské srdce mu priniesla medzinárodný úspech a stabilné postavenie na európskom pevninskom knižnom trhu.

Žltá ponorka je jeho štrnástym románom, v ktorom je verný svojmu štýlu, svojej láske k hudbe a príbehom, v ktorých sa minulosť motá do prítomnosti a naopak, v ktorých dokáže aj úplne obyčajné postavy „nasvietiť“ takou svojskou poetikou, že zaprisahaní cynici lapajú po dychu (a často aj po vreckovke, ktorou si kradmo utierajú slzy).

Stefánsson je jedným z tých autorov, o ktorých rozhodne platí, že nie sú pre každého, ale zároveň platí aj povestné kofolové, že ak ho milujete, nemáte čo riešiť.
Žltá ponorka je tradičnou kalmanovskou spleťou postáv, osudov a časových línií, na pozadí ktorých sa rozvíjajú témy vzťahov, lásky, straty, zmyslu života. Rozprávačom je sedemročný chlapec, ktorého nevinné a naivné vnímanie sveta je plné fantázie a vnáša do náročných tém humor a vytvára okúzľujúci magickorealistický svet, ktorý sa tiahne celou knihou.

Vydavateľ Vladimír píše vo virtuálnom liste: „Milý Jón, v každej Tvojej knihe (ktorú sme zatiaľ v slovenskom preklade vydali) je hudba, niekde aj explicitne piesne Beatles (na ktorých sme, zrejme podobne, vyrastali), ale tu je priamo Paul. Ženy sú vždy (v zásade hlavnými) postavami Tvojich príbehov, avšak len v Žltej ponorke sú to sadičky imaginácie, kladečky uholných kameňov života. A ten všadeprítomný Boh je tu (a len tu) neznesiteľný a opitý pasažier žltého Trabantu. A tak sa stalo, že táto Tvoja kniha sa najviac dotkla môjho života. Ďakujem, Kalman.“

Miroslav Mišák: Denníky domorodcov – 29. novembra 2024

Nemajú ho radi poľovníci ani lesníci. Zato ho však majú rady jelene, vlky, medvede, líšky, duby, buky, mukyne a brekyne, ostrievky i kavyle. Štyridsiatnik Sveťo Líška je v dubnických horách doma. Nič mu tam nepatrí. No keď padajú žlté listy javorov, je tým najbohatším človekom na svete...

Na jednej strane je život v meste, matka a brat, ktorí potrebujú jeho opateru. Na druhej strane dubnické hory, ich divoké stvorenia a nečakaná láska k celkom obyčajnej Nadi. Krehká próza Miroslava Mišáka Denníky domorodcov kladie životy ľudí a životy zvierat na jednu úroveň. A je to prirodzené – tak jedni ako aj druhí sú súčasťou toho istého organizmu, toho istého sveta. Zvieratá v novele Miroslava Mišáka k nám občas prehovoria, inokedy sa zas hlavný hrdina Sveťo cíti byť viac zvieraťom ako človekom. Rozdiely miznú, už nie sú podstatné.

Sveťo uniká do lesa najmä preto, aby sa cítil živý. Stopuje vlky, jelene, rysy, usiluje sa byť v ich blízkosti. Aby cítil ich pach. Aby ony cítili jeho. A aby ich ochránil pred hlavňami trčiacimi z ponurých posedov.

Pred Naďou a jej dcérou Lesanou sa zase vďaka Sveťovi otvára celkom neznámy svet. Neskrotný a krásny a pritom taký samozrejmý a prostý.

Jemné tkanivo príbehu knihy Denníky domorodcov je upradené zo vzťahov medzi ľuďmi i medzi zvieratami. Je to pavučina, ktorá je pevná, pokiaľ sa do nej nezasahuje hrubou silou. A aj o tom je Mišákova próza. O narušenej rovnováhe v našom spoločnom ekosystéme zvanom Zemeguľa.

Dominik Tatarka: Démon súhlasu, Panna Zázračnica, Prútené kreslá - 14. november 2024

Prekvapením na záver roka je dotlač kníh od Dominika Tatarku, dnes ešte aktuálnejších ako kedykoľvek predtým.

Prútené kreslá, to je klasika, v ktorej rozprávač Bartolomej Slzička z krajiny nikoho, teda z Československa rokov 1938 a 1939, ocitá sa na štúdiáchv Paríži, spoznáva slečnu Danielu, cudzincov i krajanov, diplomatov, mesto...

Kto to je Panna zázračnica? Vlastným menom – vskutku vznešeným – volá sa Anabella.

Je pannou, teda bytosťou mladou, nepoškvrnenou, plachou, neskúsenou, inšpirujúcou k nežným vyznaniam a veselému šanteniu, okolo takej po špičkách treba chodiť, aby ju niečo nevyplašilo. Je však zároveň aj zázračnicou, vábivou i vábiacou, roznecujúcou, skúsenou ženou, inšpirujúcouk dravosti, ženou, čo sa zahráva, na ktorú sa poľuje, podvodnicou, nefalšovanou femme fatale. Z takých sa mužom hlavy krútia, okolo takých sa muži krútia.

V tejto próze je nimi mladá družina bratislavských výtvarníkov a literátov, bohémsky výkvet tých čias. Akých čias? Druho svetovo vojnových.

Démon súhlasu (spolu s „rozprávkou“ O vládcovi Figurovi) bol dôležitým textom v čase svojho vzniku a knižnéhovydania a je – ako to už pri ozajstným prózach býva – dôležitý aj dnes. Lebo aj teraz je svet plný figúrok, ktoré ostošesť, zaštítené ochranou stáda a bez schopnosti predvídať a mať zásady, súhlasia s hocičím.

Figúrka je nebezpečný človek, pretože si myslí, že za nič nemôže, že tamhore vyššie sú činitelia, ktorí za neho myslia, rečnia, plánujú, za neho rozhodujú, za neho nesú zodpovednosť... No a tade – vedie cesta priamo do pekla.

Prajeme vám príjemnú čitateľskú jeseň.

Zobraziť diskusiu (0)