II.2
BANSKÁ ŠTIAVNICA
Karnerová Kaplnka sv. Michala archanjela

Dvojpodlažná Kaplnka sv. Michala v Banskej Štiavnici je popri analogickej stavbe v neďalekej Kremnici (kat. II.6) najkomplexnejšie zachovaným príkladom karnerových kaplniek s centrálnou dispozíciou na území Slovenska. Postavili ju necelých dvadsať metrov juhovýchodne od farského Kostola Panny Márie (kat. V.4). Pri opevňovaní jeho areálu v neskorom stredoveku a ranom novoveku sa stala súčasťou obvodového opevnenia a z južnej strany k nej pristavali baštu. Napriek stavebným úpravám si uchovala podstatnú časť pôvodnej architektúry.

Intaktne sa zachovalo spodné podlažie s funkciou kostnice (osária), zapustené hlboko do svahovitého terénu. Má kruhový pôdorys a je zaklenuté valenou klenbou, ktorá sa nad centrálnym priestorom stáča ako prstenec a v jeho strede je podopretá pilierom. Hranolový stredový pilier vymurovali z kamenných kvádrov a ukončili rímsou. Z nej vybieha osem klenbových rebier s pravouhlou profiláciou. Na obvodovej stene dosadajú rebrá na konzoly v podobe jednoduchej výseče valca a hranolovej rímsy. Kostnicu sprístupnili samostatným severovýchodným vstupom a osvetlili tromi oknami na južnej strane.
Na úrovni horného podlažia s funkciou bohoslužobného priestoru – kaplnky napojili k lodi s kruhovým pôdorysom východnú podkovovitú apsidu. Do lode sa apsida otvárala prostredníctvom triumfálneho oblúka s jedným ústupkom v špalete, z ktorého sa zachovalo už len zvislé ostenie. Horné podlažie karnera sprístupnili dvomi polkruhovo ukončenými portálmi. Obidva boli orientované viac-menej severozápadne, smerom k farskému kostolu. Horné podlažie bolo tiež zaklenuté. Apsida mala konchu s pätkovou rímsou. Pozostatkom klenby lode je šesť konzol s nábehmi rebier. Konzoly majú podobne ako tie v osáriu jednoduchú, nezdobenú geometrickú formu; pri víťaznom oblúku klenbové rebrá dosadali na ihlanovité konzoly prostredníctvom nábežných štítkov. Na východnej strane apsidy a južnej strane lode sa zachovali románske okná s polkruhovým záklenkom a zošikmenými špaletami.

Charakter architektonických článkov, vyznačujúcich sa čistými geometrickými tvarmi bez kameňosochárskej výzdoby, dokazuje, že karner vznikol súčasne s farským kostolom v prvej polovici 13. storočia. Stavebno-historický výskum [M. Kodoňová] rozlíšil v murive karnera dve románske stavebné etapy. Prvej pripísal obvodový múr spodného podlažia, druhej horné podlažie nad úrovňou soklovej rímsy. Tieto etapy či skôr fázy však odrážajú iba postupnosť výstavby bez toho, že by sme za nimi mohli hľadať zmenu stavebného plánu. Terénny výskum nepriniesol presvedčivé argumenty ani pre názor, podľa ktorého malo mať horné podlažie pôvodne rovný strop [V. Jankovič]. Naopak, zachované konzoly i nábehy rebier dokladajú, že klenba horného poschodia bola súčasná s klenbou osária. Azda len ťažké ihlanovité konzoly pri triumfálnom oblúku pochádzajú z menšej stavebnej úpravy, pokiaľ ich odlišný tvar nebol zvolený zámerne už v čase realizácie klenby. Jednoznačne z mladšej, gotickej stavebnej úpravy pochádza južné okno apsidy so stredovým prútom, dvomi mníškami a štvorlistom v lomenom záklenku.
Typ karnerovej kaplnky s jednoduchým kruhovým pôdorysom lode a východnou apsidou sa k nám dostal z rakúskeho Podunajska, kde má početné zastúpenie. Okrem Banskej Štiavnice ho na území Slovenska reprezentujú zaniknuté karnery pri farských Kostoloch sv. Vavrinca v Bratislave (kat. V.10), sv. Mikuláša v Trnave (kat. II.14) a azda aj karnerová kaplnka v Novom Meste nad Váhom (kat. II.10). Do skupiny karnerov s cylindrickým plášťom možno ale zaradiť aj karnerovú kaplnku v Kremnici (kat. II.6), ďalšie zaniknuté karnery na území historického jadra Bratislavy (kat. I.4, V.9) a v Bratislave-Jarovciach, ktoré apsidu buď nemali, alebo nebola archeologickým výskumom zistená. Zaklenutie osária na stredový pilier, zachované v Štiavnici a doložené aj v Trnave, sa u románskych centrálnych karnerov vyskytuje pomerne zriedkavo. Nachádzame ho v jednej z najstarších stavieb tohto druhu na území Rakúska, v štajerskom Sankt Lamprechte (pred 1148), ale tiež v dolnorakúskych karneroch v Bad Deutsch Altenburgu (okolo 1220) a Zwettli (okolo 1274). Stredovým pilierom bola azda podopretá i klenba osária pravdepodobného karnera v Znojme (okolo polovice 13. storočia [Konečný 1989]).

Ojedinelé je tiež sprístupnenie horného podlažia dvojicou portálov. Častejšie sa s týmto javom stretávame u gotických karnerov s pozdĺžnou dispozíciou na území Rakúska i Nemecka. Spomedzi centrálnych karnerových kaplniek sú známe príklady v Rottendorfe (12. stor.) v Hornom Falcku a v korutánskom Gmünde (1. polovica 14. stor.). Vysvetlenie pre dvojice portálov sa hľadá v častých stredovekých procesiách, vedúcich z farského (alebo kláštorného) kostola cez vedľa stojacu kaplnku [Zilkens 1983, 150; Westerhoff 1989, 11]. Dva vstupy umožňovali ľahší priechod procesie cez neveľký priestor.
V stredovekých písomných prameňoch sa kaplnka na cintoríne štiavnického farského kostola spomína v roku 1478. Mešťan Mikuláš Ziegenbacher v uvedenom roku založil z výnosov pivovaru a mlyna základinu pre Oltár sv. Michala archanjela v kaplnke. Oltár zabezpečil tiež paramentmi, kalichom a omšovou knihou. Ustanovil k nemu aj oltárnika, ktorý sa mal pri oltári pravidelne modliť a slúžiť omše za duše fundátorových rodičov.

Pramenne doložené zasvätenie oltára Michalovi archanjelovi možno vztiahnuť aj na samotnú kaplnku. Patrocínium sv. Michala, anjela Posledného súdu, vážiaceho a sprevádzajúceho duše zomrelých, veľmi dobre súznelo s funkciou stavby, keďže do jej spodného podlažia ukladali kosti mŕtvych. Hoci neboli všetky karnerové kaplnky zasvätené archanjelovi Michalovi, pri výbere patrocínia naň padla voľba predsa len častejšie než na iných svätých patrónov. Na území Nemecka mu bola zasvätená viac ako polovica karnerov so známym patrocíniom, v Rakúsku viac ako štvrtina [Zilkens 1983; Westerhoff 1989; Sörries 1996]. U nás niesli patrocínium sv. Michala aj karnerové kaplnky v Košiciach (kat. VI.9), Trenčíne (kat. VI.17), Banskej Bystrici a zrejme tiež v Trnave (kat. II.14) a Kremnici (kat. II.6).

Podobu štiavnického karnera dotvárala maliarska výzdoba. V hornom podlaží kaplnky sa zachovala v niekoľkých vrstvách, i keď len fragmentárne a dnes už takmer nečitateľne. Predpokladá sa, že v druhej vrstve, spájanej s ranogotickými úpravami, realizovali maľbu Posledného súdu. K neskorším, avšak ešte stredovekým úpravám patrí aj geometrická maľovaná výzdoba na vonkajšej fasáde, ktorá formou čiernych liniek na bielom podklade vytvárala pravidelné kvádrovanie. Zvyšky rovnakého iluzívneho kvádrovania boli zistené aj na susednom farskom kostole./^{BP, MB}

Kachelmann 1867, 109 – 110; Mencl 1937, 195 – 198; Mencl a kol. 1968, 62; Kodoňová 1977 [výsk. spr.]; Kodoňová 1980, 119; Kodoňová 1981; Ricottiová 1981 [výsk. spr.]; Iljev – Hupian 1992 [výsk. spr.]; Jankovič 1995; Oriško 1995; Veľasová 1999, 46 – 47;
Štefánik – Lukačka a kol. 2010, 57, 63 [M. Štefánik].

kolektív autorov

Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry. 1. zväzok

vydal Fo art 2018

Zobraziť diskusiu (0)