„Jozefa Hašta som začal intenzívne vnímať v čase, keď sa ako psychiater a psychoterapeut ujal študentky Hedvigy Malinovej, ktorú v roku 2006 v Nitre brutálne napadli a zranili nacionalistickí extrémisti. Sledoval som najmä jeho nebojácne občianske angažovanie v tejto kauze – s odvahou sa postavil proti vrcholným predstaviteľom vtedajšej politickej moci, pokojne, no dôsledne a vytrvalo usvedčoval premiéra Fica, ministra vnútra Kaliňáka, orgány polície a prokuratúry z manipulatívnej snahy diskreditovať obeť a postaviť ju do roly páchateľa.

Do užšieho kontaktu s Jozefom Haštom som sa dostal pred prezidentskými voľbami v roku 2014, keď sme s Petrom Zajacom iniciovali podporu pre Ficovho protikandidáta v druhom kole – Jozef v tejto akcii zohral významnú úlohu. Zblížili sme sa a dovolím si povedať, že sme sa stali priateľmi. Postupne vo mne rástla chuť spoznať ho ešte bližšie, dozvedieť sa o ňom viac. Oslovil som ho s ponukou na knižný rozhovor. Zareagoval typicky haštovsky, teda rozvážne.

Vzal si čas na rozmyslenie a premýšľal dosť dlho. A potom povedal: Áno. A keď súhlasil s rozhovormi, postavil sa k nim opäť haštovsky – dôsledne a zodpovedne.

Pri prvom stretnutí ma nabalil viacerými vysoko špecializovanými knihami z odboru psychológie, psychiatrie a psychoterapie. Keď som si ich rozložil pred sebou, prepadol som zúfalstvu: Toto nemôžem zvládnuť. Do niektorých som sa začítal, niektoré len prelistoval, no v každom prípade mi to pomohlo zorientovať sa v problematike, a najmä ma to motivovalo ku (dúfam) kompetentným otázkam.

Od konca októbra 2019 do začiatku marca 2020 sme sa stretávali spravidla raz za týždeň a... rozprávali sme sa. Od začiatku mi bolo jasné, že chcem spoznať a prezentovať Jozefa Hašta ako komplexnú osobnosť. Prirodzene, najmä ako psychiatra, čiže odborníka na ľudskú dušu a terapeuta jej problémov, ale táto línia nemala, ba nesmela prekryť Jozefa Hašta ako človeka z mäsa a kostí, ako aktívneho občana, bytostného demokrata, nositeľa cizelovanej kultúrnosti, ako – neváham to povedať – mysliteľa hlboko reflektujúceho problémy sveta, v ktorom žijeme.

Posledný rozhovor sme viedli začiatkom marca, áno, presne v čase, keď sa aj Slovenska zmocnil COVID-19 a zásadne zmenil naše dovtedajšie životy. Zhovárali sme sa aj na túto tému, ale potom sme si povedali, že sa jej v knihe venovať nebudeme, keďže to bola pomerne čerstvá otvorená záležitosť a jej vývin bol nepredvídateľný. Myslím, že to bolo dobré rozhodnutie. Neskôr sa Jozef Hašto ku korone verejne vyjadril vo viacerých rozhovoroch.

Ľudia ako doktor Jozef Hašto sú, a vyzerá to, že ešte dlho budú, na Slovensku v menšine. Dokonca vo výraznej menšine. Tým väčšmi si zaslúžia, aby o nich vedela väčšina. Výrazná väčšina. Môžu, ba mali by byť pre ňu obohatením a životnou inšpiráciou.

Milý Jozef, bolo mi cťou a zážitkom viesť tieto naše rozhovory.“

(Predslov Ján Štrassera v knihe Slovo blázon nepoužívam.)

Slovo blázon nepoužívam vydáva Artforum v novembri 2020. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

O autoroch

Profesor MUDr. Jozef Hašto, PhD., (narodený v 1949 v Banskej Štiavnici) je popredný slovenský psychiater a psychoterapeut. V roku 1973 absolvoval štúdium medicíny na Fakulte všeobecného lekárstva Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1973 – 1982 pôsobil v Krajskej psychiatrickej liečebni v Pezinku, v rokoch 1982 – 2012 bol primárom Psychiatrického oddelenia a prednostom Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Od roku 2013 vykonáva súkromnú psychoterapeutickú prax, prednáša na viacerých vysokých školách, pôsobí ako školiteľ v oblasti psychoterapie a venuje sa vydavateľskej činnosti. Je autorom viacerých odborných publikácií a desiatok odborných štúdií. V roku 2000 mu mesto Trenčín udelilo ocenenie Osobnosť roka, v roku 2009 získal cenu Biela vrana. Je ženatý, má dve dcéry, žije a pôsobí v Bratislave a v Trenčíne.

Ján Štrasser (narodený v roku 1946 v Košiciach) je básnik, textár, publicista, prekladateľ. V roku 1971 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor ruština – slovenčina. Pracoval ako redaktor, divadelný dramaturg a novinár. Vydal jedenásť básnických zbierok, niekoľko kníh piesňových textov a publicistiky. Vydal dvadsať kníh rozhovorov s osobnosťami slovenského umeleckého života, okrem iných s Ladislavom Chudíkom, Tomášom Janovicom, Zuzanou Kronerovou, Milanom Lasicom, Zdenou Studenkovou, Emíliou Vášáryovou. Napísal piesňové texty k muzikálom Cyrano z predmestia a Neberte nám princeznú, prebásnil texty piesní viacerých svetových muzikálov. Prekladá z ruštiny a s Petrom Zajacom z nemčiny. Získal viacero literárnych i prekladateľských ocenení. Je ženatý, má syna, žije a pôsobí v Bratislave.

Zobraziť diskusiu (0)