Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Zástup

Snahu prinášať na náš trh aj nové mená reprezentujúce súčasnú arabskú literárnu tvorbu treba náležite oceniť a patrične na ňu upozorniť. Veľmi sympaticky sa v tomto smere javí napríklad rozsahom zatiaľ stále skromná edícia Dezorient express vydavateľstva BRAK. Práve tu len v týchto dňoch vyšiel čerstvý prírastok do zbierky – debutový román Zástup od egyptskej autorky Basmy Abd al-Azíz, ktorý do slovenčiny preložil Marek Brieška.

Trpká politická fraška parodujúca egyptskú vládnu kliku. Hádam takto úderne by sme v krátkosti zhrnuli pointu spisovateľkinej prvotiny.

Starý režim padol. Panovník odstúpil po mohutných občianskych protestoch. Zmizol a viac ho niet. Na jeho miesto nastupuje nový režim: lepší, slobodnejší, ľuďom a ich problémom naklonenejší. Zaručujúci pokoj, mier, prosperitu, blahob...blá...blá...blá...!!! Tento skvelý nový režim zosobňuje akási priam až mýtická entita zvaná Brána. Brána (ak v nej vymeníš päť písmen a jedno pridáš, dostaneš Strana a to ti odrazu môže byť ešte stále veľmi povedomé) v mene všeobecného dobra, pochopiteľne, rozhoduje o všetkom. Jej dosah je celospoločenský, čo má za následok totálnu kontrolu a v podstate úplnú paralýzu akejkoľvek normálnej existencie.

Pokiaľ sa však chceš na niečo sťažovať, v Bráne je na to vymedzené príslušné Okienko. Tam sa vydávajú potrebné potvrdenia, ktoré potrebuješ, ale vlastne aj tak nič nezískaš. Kým totiž aj prídeš na rad, musíš vystáť nedozerný zástup. V zástupe aspoň stretneš pestrú zmesku ľudí, z ktorých niektorí však stopercentne budú špicli Brány, takže si dvakrát rozmysli, s kým sa pustíš do reči, ak vôbec.

V zástupe začína bujnieť čulá šmelina presne tak, ako to v takto daných podmienkach jednoducho je a musí byť. Ale tebe to v podstate môže byť aj tak jedno, keďže sa za celú večnosť pohneš z miesta bližšie k Okienku ledva o meter. To už radšej zo zástupu vypadni alebo na ulici rovno skap, lebo ak sa náhodou aj budeš rozčuľovať, si škodlivý element narúšajúci mier, platený rozvracačmi z cudziny. V tom prípade proti tebe Brána rada použije vojenskú silu, ako onehdy pri prvých aj druhých hanebných nepokojoch, však záujmy rozvinutej civilizácie pred všadeprítomnými barbarskými agentmi brániť treba.

Ak to v danej situácii náhodou schytáš a v tele ti uviazne projektil vypálený Represívnou jednotkou (ale ona po ľuďoch predsa nestrieľa, to sú zas len fámy agentov platených cudzinou, a teda skutok sa nestal), treba ti operáciu. Len si vystoj zástup a podaj si žiadosť pri Okienku, aby ťa zoperovali. Veď oni ťa zoperujú... v nemocnici plne kontrolovanej Bránou, však pre občana všetko. Ale to dovtedy aj s radosťou nadobro dodýchaš a máš pokoj. (Ani nemusíš nikde spomínať, že si hetero.)

Nuž, Basma Abd al-Azíz v debutovom texte rozohrala na prvý pohľad možno preexponované divadielko, ktoré však, žiaľ, bude realite až nepríjemne na dosah. Pokrivené, ponuré, absurdné, istým spôsobom bizarne humorné. V zásade však bezútešné a bezvýchodiskové je autorkino rozprávanie o štátnom zriadení, v akom nikto príčetný nechce a nemôže plnohodnotne jestvovať.

Zaujme forma, ktorou je text vystavaný. Kvetnatý, typicky arabsky cifrovaný jazyk nedostáva v podstate žiaden väčší priestor. Dominuje priamočiarosť smerujúca okamžite k veci. Celok pôsobí akýmsi strohým, úsečným, takpovediac žurnalisticky suchým či dokumentárne opisným dojmom. To vytvára nepohodlné, značne tiesnivé ovzdušie. Tá pestrá mixtúra postáv z rôznych spoločenských vrstiev oplývajúca rôznymi osobnostnými (ne)kvalitami sa nám pred očami nivelizuje do jednoliatej masy bez duše a vlastnej vôle, ktorej určujúcimi znakmi sa stávajú vzájomná nedôvera, strach a pocit naučenej nemohúcnosti. Atmosféra graduje do paranoidných stavov, kde pravda dostáva rozmazaný až celkom nejasný tvar.

Debutový román Basmy Abd al-Azíz tak ponúka vskutku odvážnu a provokatívnu ukážku arabskej literárnej moderny. Na letmý dotyk možno odťažitú či dokonca únavnú. V tých zdanlivo suchopárnych riadkoch však hrozivo vrčí temný hnev bezmenného davu nútene zoradeného v poslušnom zástupe. A to je nepríjemné.

Basma Abd al-Azíz: Zástup

BRAK, 2022 (edícia Dezorient express)

Preklad: Marek Brieška

244 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Zástup

Zástup

Abd al-Azíz Basma

V surrealistickej, ale známej vízii súčasného Egypta sa po neúspešnom ľudovom povstaní dostáva k moci centralizovaná moc známa ako Brána. Občania musia získať povolenie od Brány, aby si mohli vybaviť aj tie najzákladnejšie každodenné záležitosti, no Brána sa nikdy neotvorí a rad pred ňou sa predlžuje.

Kúpiť za 11,61 €

Podobný obsah

Keď tango, tak s Krasznahorkaim

Recenzie

Keď tango, tak s Krasznahorkaim

Maďarská, zďaleka nie iba literárna umelecká tvorba vo svojich radoch ukrýva nejednu skutočne neopakovateľnú osobnosť. K jej najoriginálnejším solitérom bezpochyby patrí aj spisovateľ László Krasznahorkai. Vďaka čoraz aktívnejšie sa presadzujúcemu vydavateľstvu BRAK sa môžeme s prácou tohto autorského samorastu zoznamovať už viac-menej pravidelne. Vyšla tu aj jeho uhrančivá prvotina s názvom Satanské tango v naozaj špičkovom preklade Tímey Beck.

Rok magického myslenia

Recenzie

Rok magického myslenia

Joan Didion sa vyrovnáva s najväčšou ľudskou stratou. Takmer celoživotný partner, spisovateľ John Gregory Dunne, zomrie v jej prítomnosti. Spočiatku to považuje za žart, je zmätená a z tohto pôvodného pocitu sa pachuť prenáša do najbližšieho obdobia a mieša sa s ďalšou tragédiou. V rukách Joan Didion sa však z elégie stáva zamyslenie s pohlcujúcou energiou do najbližšieho obdobia. Rok magického myslenia (Brak, 2023) je skúškou zadržania dychu pod vodou. Výhodou je, že vy vždy môžete vynoriť hlavu a ľubovoľne, dosýta dýchať.

Sklenená záhrada

Recenzie

Sklenená záhrada

Sklenená záhrada sprostredkúva úctyhodné zoznámenie s tvorbou súčasnej moldavskej autorky Tatiany Țîbuleac. Vo svojom ostatnom románe – ovenčenom v roku 2019 Cenou Európskej únie za literatúru – sa vracia do obdobia na sklonku Sovietskeho zväzu v znamení vyrovnávania sa s traumou stratenej moldavskej identity. Dej sleduje život adoptovanej Lastočky, ktorá sa razom ocitá na rozhraní kultúrne rozdeleného Kišiňova. Tento emočne kontrastný román oplýva jazykovou autenticitou, ktorú v mnohom násobí kvalitný preklad Evy Kenderessy.