Trpká politická fraška parodujúca egyptskú vládnu kliku. Hádam takto úderne by sme v krátkosti zhrnuli pointu spisovateľkinej prvotiny.

Starý režim padol. Panovník odstúpil po mohutných občianskych protestoch. Zmizol a viac ho niet. Na jeho miesto nastupuje nový režim: lepší, slobodnejší, ľuďom a ich problémom naklonenejší. Zaručujúci pokoj, mier, prosperitu, blahob...blá...blá...blá...!!! Tento skvelý nový režim zosobňuje akási priam až mýtická entita zvaná Brána. Brána (ak v nej vymeníš päť písmen a jedno pridáš, dostaneš Strana a to ti odrazu môže byť ešte stále veľmi povedomé) v mene všeobecného dobra, pochopiteľne, rozhoduje o všetkom. Jej dosah je celospoločenský, čo má za následok totálnu kontrolu a v podstate úplnú paralýzu akejkoľvek normálnej existencie.

Pokiaľ sa však chceš na niečo sťažovať, v Bráne je na to vymedzené príslušné Okienko. Tam sa vydávajú potrebné potvrdenia, ktoré potrebuješ, ale vlastne aj tak nič nezískaš. Kým totiž aj prídeš na rad, musíš vystáť nedozerný zástup. V zástupe aspoň stretneš pestrú zmesku ľudí, z ktorých niektorí však stopercentne budú špicli Brány, takže si dvakrát rozmysli, s kým sa pustíš do reči, ak vôbec.

V zástupe začína bujnieť čulá šmelina presne tak, ako to v takto daných podmienkach jednoducho je a musí byť. Ale tebe to v podstate môže byť aj tak jedno, keďže sa za celú večnosť pohneš z miesta bližšie k Okienku ledva o meter. To už radšej zo zástupu vypadni alebo na ulici rovno skap, lebo ak sa náhodou aj budeš rozčuľovať, si škodlivý element narúšajúci mier, platený rozvracačmi z cudziny. V tom prípade proti tebe Brána rada použije vojenskú silu, ako onehdy pri prvých aj druhých hanebných nepokojoch, však záujmy rozvinutej civilizácie pred všadeprítomnými barbarskými agentmi brániť treba.

Ak to v danej situácii náhodou schytáš a v tele ti uviazne projektil vypálený Represívnou jednotkou (ale ona po ľuďoch predsa nestrieľa, to sú zas len fámy agentov platených cudzinou, a teda skutok sa nestal), treba ti operáciu. Len si vystoj zástup a podaj si žiadosť pri Okienku, aby ťa zoperovali. Veď oni ťa zoperujú... v nemocnici plne kontrolovanej Bránou, však pre občana všetko. Ale to dovtedy aj s radosťou nadobro dodýchaš a máš pokoj. (Ani nemusíš nikde spomínať, že si hetero.)

Nuž, Basma Abd al-Azíz v debutovom texte rozohrala na prvý pohľad možno preexponované divadielko, ktoré však, žiaľ, bude realite až nepríjemne na dosah. Pokrivené, ponuré, absurdné, istým spôsobom bizarne humorné. V zásade však bezútešné a bezvýchodiskové je autorkino rozprávanie o štátnom zriadení, v akom nikto príčetný nechce a nemôže plnohodnotne jestvovať.

Zaujme forma, ktorou je text vystavaný. Kvetnatý, typicky arabsky cifrovaný jazyk nedostáva v podstate žiaden väčší priestor. Dominuje priamočiarosť smerujúca okamžite k veci. Celok pôsobí akýmsi strohým, úsečným, takpovediac žurnalisticky suchým či dokumentárne opisným dojmom. To vytvára nepohodlné, značne tiesnivé ovzdušie. Tá pestrá mixtúra postáv z rôznych spoločenských vrstiev oplývajúca rôznymi osobnostnými (ne)kvalitami sa nám pred očami nivelizuje do jednoliatej masy bez duše a vlastnej vôle, ktorej určujúcimi znakmi sa stávajú vzájomná nedôvera, strach a pocit naučenej nemohúcnosti. Atmosféra graduje do paranoidných stavov, kde pravda dostáva rozmazaný až celkom nejasný tvar.

Debutový román Basmy Abd al-Azíz tak ponúka vskutku odvážnu a provokatívnu ukážku arabskej literárnej moderny. Na letmý dotyk možno odťažitú či dokonca únavnú. V tých zdanlivo suchopárnych riadkoch však hrozivo vrčí temný hnev bezmenného davu nútene zoradeného v poslušnom zástupe. A to je nepríjemné.

Basma Abd al-Azíz: Zástup

BRAK, 2022 (edícia Dezorient express)

Preklad: Marek Brieška

244 strán

Zobraziť diskusiu (0)