Zázračný fyzikus
Aké by to bolo, keby sa do vás zamiloval diabol? Obdaril by vás magickými predmetmi, alebo by sa škorodadostne díval na váš smolný osud s jednoznačným smerovaním? Pri atraktívnom rytierovi, ktorý je hlavným hrdinom novely Zázračný fyzikus, sa literárne do istej miery vyplnia oba tieto rozmery. Vďaka prekladu Antona Pasienku sa môžeme pozrieť na cynický obraz erotického zámku, kde čarovné služby prinášajú zmätok, nedorozumenia a intrigy. Portugalský básnik, spisovateľ a intelektuál Jorge de Sena napísal text v roku 1966 ako reakciu na skorumpovanú politiku Antónia de Oliveira Salazara a sám bol prekvapený, keď sa toto provokatívne dielo prešmyklo o pár rokov do domácej antológie poviedok a noviel.
V detstve ma pri magických postavách a predmetoch fascinovalo, ako dokážu rozšíriť možnosti toho, čo už máme. Zlatá rybka, Rumburakov zázračný prsteň, nevyčerpateľný mešec alebo mech, čarovné slúchadlo, oslík, lampa. Zatvoril som si oči a predstavoval si, čo by som s tým všetkým dokázal robiť. Asi by som predovšetkým rodičovský dom zapratal nadmerným množstvom plastových hračiek a sladkostí, následne by som ho pretvoril na romantický zámok. V detských rukách by sa zázrak mohol premeniť na naivné gýčové haldy z plastu, plyšu a cukru. Taktiež by sa čistou intuíciou trestala ľudská zatrpknutosť a zloba a postupne by v molekulách zázračného prachu detskej kritiky mizli nespravodliví, prísni, nenávistní a podivní ľudkovia ničiaci ich ideály dokonalých krajín.
Čo však zázračný predmet poskytujúci svojmu majiteľovi neviditeľnosť? Jorge de Sena (1919 – 1978) sa v brazílskej emigrácii oslobodil od neškodných mantinelov detskej rozprávky, kde prioritnú úlohu zohráva evidentný súboj dobra a zla, aj keď esencia tohto súboja tvorí dôležitú významovú zložku údernej a mnohovýznamovej fantastickej novely Zázračný fyzikus (Portugalský inštitút, 2021). Neviditeľnosť dokáže vďaka kúzelnej čiapke splniť všetky voyeurské priania a pohľadný fyzikus nás ich naplnením ochotne sprevádza. Aby toho nebolo málo, diabolská sila posadnutá jeho krásou dokáže aj uzdravovať nevyliečiteľné, čo mu zabezpečí miesto na hrade plnom žien, ktorému predsedá chorľavá a urodzená doňa Urraca, túžiaca po panenskej láske. Naplnenie jej životaschopnosti sa inšpiruje mýtmi a príbehmi známymi aj z našich geografických končín. Za všetkým však treba hľadať tenkú líniu medzi zázrakom a tým, aká moc za ním stojí. Nech nemá nakoniec privysokú daň. Za úspechom a šťastím totiž môže nasledovať krvopotná neistota s ozrutánskym a nenásytným úškľabkom démona. V tejto expresívnej ilustrácii môžeme demaskovať celý rad korupčných machinácií a podvodov nielen salazarovského Portugalska, na ktoré de Sena medzi riadkami hanlivo ukazuje prstom.
Základom každej slobodnej spoločnosti je, aby vytvorila adekvátne podmienky nielen na podnikateľskú, ale aj tvorivú realizáciu s plným právom kreatívne či analyticky kritizovať tamojšie pomery. Ak je destabilizovaná kultúra, vzniká škodlivý priestor pre postupné otupenie kolektívnych zmyslov a škaredé bábkové divadlo politickej manipulácie plnej lacných a mamonických trikov. Prichádza falošná a líškavá apoteóza poslušných, opatrné, až hlúpe konštatovania, sklz k patetizmu a umelému sentimentu, vykonštruované obviňovania. To Jorge de Sena vo svojej krajine považoval za výsostne neúnosný jav, nepociťoval tam intelektuálnu integritu, preto aj novelová alegória o Zázračnom fyzikusovi vznikla v brazílskom exile.
Ako si v de Senovej fikcii tunajší hradní obyvatelia interpretujú neštandardné služby a ako sa na ne dívajú prizmou rôznych spoločenských vrstiev, predovšetkým optikou duchovenstva? Tajomné sily sa stanú magnetom prekážok a túžba po ich odhalení privedie niektorých z nich k riskantným krokom za hranicou sveta, kde fungujú pravidlá smrteľníkov. Kontúry diabla sa z mihotavého zázračného oparu sprítomnia a dotknú sa tých najcitlivejších spoločenských miest s tendenciou brániť svojho milovaného chránenca, a tiež potrestať všetkých, ktorí investovali do tohto súboja svoju telesnosť aj vieru. Nikto nie je dostatočne silný, aby dokázal reagovať na vypočítavé zlo, vždy je na míle vzdialené našim predstavám. Keď si tamojší obyvatelia myslia, že nesmrteľný portrét démona dokážu poškodiť a manipulovať, príde nečakaný a šialený zvrat plný nepredstaviteľného utrpenia, v akom jazyk rytierskej básne cielene stráca uplatnenie a je len elegickou zmesou vágnych a vykorenených metafor bez vízie, navyše údajne ohrozuje suverenitu tunajšieho obyvateľstva.
Nemecký filozof idealizmu, predovšetkým však nacionalista Johann Gottlieb Fichte vo svojom koncepte národa a jeho jednoty vidí množstvo neviditeľných spojív, na základe ktorých by mala spoločná národná identita budovať vlastný rozvoj. Vonkajšie narušenie týchto väzieb, najmä jazykovej jednoty, podľa Fichteho prináša zmätok brániaci v akomkoľvek progrese. Túto xenofóbnu ideu môžeme aplikovať aj do diela Zázračný fyzikus, pretože práve zázračný rytier bol takýmto cudzím elementom, ktorý ponúkal svoje služby. Niekedy je však v budovaní spoločných cieľov dôležitejšia vlastná destabilizácia, nepomer stavov a iné materiálne či duchovné nedostatky. Vtedy nemá nad takýmto kolektívom moc ani rozprávka, ani náboženstvo, pretože práve táto nekvalitná pôda udržiava nebezpečnú hierarchiu a bráni akémukoľvek ohrozujúcemu pokroku.
Jorge de Sena: Zázračný fyzikus
Portugalský inštitút, 2021
Preklad: Anton Pasienka
obraz: Simon de Varie Kneeling in Prayer, 1455, Jean Fouquet. The J. Paul Getty Museum